Prečítajte si rozhovor portálu Lidovky.cz o hmyze a problémoch, ktoré nám môže spôsobiť.
Komáre a muchy sú otravné. Ale môžu nás aj niečím nakaziť, nejako nás ohroziť?
Komár patrí vo svete k jedným z najnebezpečnejších. Je zodpovedný napríklad za prenos malárie, japonskej encefalitídy, dirofilariózy či žltej zimnice. V našich podmienkach je považovaný iba za obtiažny hmyz. Vo svetovom meradle sa uplatňujú ako prenášači infekcií ďalšie druhy hmyzu, ktorý saje krv: pakomáre, muchy rodu Glossina, ploštice...
V tuzemských podmienkach sú však komáre a muchy našťastie skôr otravné a nepríjemné. Prostredníctvom ťažných vtákov sa ale aj v Európe rozšíril vírus západonílskej horúčky, a to predovšetkým v Taliansku, na Balkáne a tiež na južnej Morave.
Západonílsku horúčku u nás ale zatiaľ príliš nepoznáme...
Pôvodcom západonílskej horúčky je vírus, v tomto prípade - podobne ako u kliešťovej encefalitídy či žltej zimnice - to je flavivirus. Vo výnimočných prípadoch dokáže preniknúť až do centrálneho nervového systému a poškodiť ho. Rezervoárom infekcie sú vtáky, prenášačom nákazy a nebezpečenstvom pre človeka a ďalšie cicavce sú komáre rodu Culex, u nás to je najmä Culex pipiens. V minulých rokoch bol v Európe zaznamenaný výskyt infekcie u ľudí - v Taliansku, Srbsku, Grécku, Rumunsku, Maďarsku, Chorvátsku... To má súvislosť s teplými a suchými letami v minulosti.
Čo keď ma uštipne nejaký parazit v cudzine, ako mám postupovať?
Postup bude rovnaký v cudzine ako v tuzemsku. A platí to ako u všeobecných pravidiel týkajúcich sa prevencie, tak aj v prípade, že sa už niečo stane. Samozrejme, v oblasti trópov a subtrópov je riziko prenosu vyššie. Keď nás niečo uštipne, je dôležité si to pamätať. Problémy môže totiž dôjsť až s časovým odstupom. Výhodou je vedieť, čo nás poštípalo - komár, ploštica, alebo iný hmyz? V akej oblasti to bolo? V akej nadmorskej výške? V akom mesiaci? To je totiž pre lekára nesmierne dôležité. Od toho sa potom odvíja aj diagnostika - aký biologický materiál odobrať - či krv, moč, stolicu - a za ako dlho ho odstrániť, alebo dokonca aj v akú dennú dobu. Niektoré parazity je totiž možné potvrdiť len z krvi odobratej v noci.
Ako by sme sa mali v cudzine správať, aby sme sa parazitom vyvarovali? Je bezpečné skúšať miestne jedálenské špeciality?
Jednoznačne odporúčam vyhnúť sa surovému alebo nedostatočne tepelne upravenému mäsu. Rizikové môžu byť tiež morské plody, napríklad aj v súvislosti s prenosom vírusovej hepatitídy E. Voda z neznámeho zdroja môže byť riziková, preto je lepšie kúpiť balenú. Základom je hygiena rúk, a to nielen v zahraničí, ale samozrejme aj doma.
Čo keď som alergik, je pre mňa príroda úplne stratená? Ako vyspelé sú dnes už laboratórne testy na alergie?
Pobyt v prírode určite nie je pre alergikov nemožný, je však dôležité mať svoj zdravotný stav pod kontrolou. Takže v prípade problémov je potrebné obrátiť sa na odborníka. Dnešné diagnostické aj terapeutické možnosti sú už na veľmi vysokej úrovni.