Nový výskum ukázal, že vrany majú určitú formu vedomia. Sú schopné si uvedomiť súčasné dianie a mať teda subjektívne skúsenosti. Primárne či zmyslové vnímanie bolo pritom zatiaľ zaznamenané iba u primátov, píšu Lidovky.cz.
Je teda možné, že okrem prehodnotenia toho, ako pozeráme na vtáčí mozog, bude treba sa zamyslieť aj nad tým, ako vedomie vzniká a ako ho chápeme. Štúdiu, ktorá bola publikovaná v prestížnom časopise Science, má na svedomí tím profesora Andreasa Niedera z univerzity v Tübingene. "Výsledky našej štúdie otvárajú nový spôsob pohľadu na vývoj vedomia a jeho neurobiologické obmedzenia," hovorí sám Nieder.
Už skôr pritom štúdie potvrdili, že vtáky sú ešte omnoho múdrejšie, ako sa predpokladalo. Séria experimentov jasne ukázala, že sú schopní využívať skúseností nazbierané v minulosti k plánovaniu do budúcnosti a preukázať pritom dávku sebakontroly - správanie doteraz pozorované iba u ľudí a primátov.
Rôzna stavba mozgu
U zvierat je pritom prítomnosť vedomia ťažké zistiť. Je to schopnosť uvedomovať si nielen seba, ale aj okolitý svet. Byť si vedomý toho, čo viete a dokázať o týchto znalostiach premýšľať. Všetky tieto znalosti potom uľahčujú riešenie problémov a rozhodovanie sa. A ako sa ukázalo, v oboch prípadoch vrany excelujú.
Najzákladnejšou formou vedomia je primárne vedomie, ktoré ďalej kategorizujeme na vnímanie sveta v prítomnosti a bezprostrednej minulosti a budúcnosti, pričom je spájané predovšetkým s mozgovou kôrou primátov.
Mozgy vtákov sú ale štruktúrované úplne inak - na rozdiel od primátov sú hladké na miestach, kde mozgy cicavcov majú niekoľko vrstiev. Aj z tohto dôvodu sa predpokladalo, že hoci sú vtáky z rodu krkavcovitých inteligentný, vedci si kládli otázku, či sú schopní prekročiť hranicu vedomého myslenia.
Experiment
Aby si na túto otázku vedci dokázali odpovedať, tím profesora Niedera z univerzity v Tübingene navrhol experiment, ktorý mal určiť, či môžu mať vtáky subjektívne zážitky. Tento pokus potom aplikoval na vrany.
Vtáky mali najprv za úlohu reagovať na vizuálne podnety - výskumníci im ukazovali obrazovky, na ktorých bolo svetlo. Vtáky mali za úlohu hýbať hlavou v prípade, že niečo videli. Väčšina svetiel bola dosť viditeľná a vtáky opakovane preukázali, že svetlo vnímali.
Niektoré svetlá ale preblikli len na krátky okamih a boli menej viditeľné. V tomto prípade vtáky niekedy svetlo zaznamenali a niekedy nie. V tento okamih vedci zisťovali prítomnosť subjektívnej zmyslovej skúsenosti.
Každej z vrán bolo ukázaných zhruba 20-tisíc signálov rozložených do desiatok relácií. Po celú dobu pritom boli napojené na elektródy zaznamenávajúce mozgovú činnosť.
Pri kladnej reakcii vrany bola zaznamenaná neurónová aktivita, v prípade negatívnej odpovede žiadna aktivita vidieť nebola. "Pri reakcii nervovej bunky, ktorá predstavuje vizuálny vstup bez subjektívne zložky, sa predpokladá, že bude mať konštantnú intenzitu," hovorí Nieder.
Vedomie nie je závislé na mozgovej kôre
"Naše výsledky ale presvedčivo ukazujú, že nervové bunky na vyšších úrovniach sú pri mozgu vrán ovplyvnené subjektívne skúseností," dodáva. Výsledok výskumu tak potvrdzuje, že prítomnosť subjektívnych skúseností nie je výlučná len pre primáty, a že zložité vrstvenie mozgu, ako je tomu u cicavcov, nie je podmienkou vedomia.
"Poslední spoloční predkovia ľudí a vrán žili pred 320 miliónmi rokov," hovorí Nieder. "Je možné, že vedomé vnímanie vzniklo vtedy a od tej doby sa odovzdáva ďalej. V každom prípade možno schopnosť vedomej skúsenosti realizovať v rôzne štruktúrovaných mozgoch a nezávisle na mozgovej kôre. "
Keď mu ich ale prítomnosť primárneho vedomia u vtákov častejšie, než sme si doteraz uvedomovali, vyvstáva otázka, či títo tvorovia majú tiež sekundárne vedomie. Teda či si uvedomujú, že vedomie majú.