Vedci čerpali z dát o priemernej teplote a vzdušnej vlhkosti zo 166 krajín. Počas bádania objavili súvislosť ochladenia s vlhkosťou vo vonkajšom prostredí na šírenie koronavírusu. Na výskum na svojom Facebooku upozornil český profesor a evolučný biológ Jaroslav Flegr, píšu Lidovky.cz.
Výskum, dostupný z portálu vedeckých žurnálov ScienceDirect, stavia na predpoklade, že sezónny cyklus je všadeprítomným znakom akútnych infekčných ochorení spôsobujúcich respiračné ťažkosti.
Je napríklad všeobecne známe, že ohniská chrípky sa vyskytujú v miernom pásme každú jeseň a zimu. Výrazná sezonalita v nákazlivosti sa koniec koncov prejavuje aj u pôvodného SARSu. Vedci sa rozhodli porovnať dáta zo 166 krajín sveta, pričom vynechali z výskumu ich rodnú krajinu - Čínu.
Denné počty nakazených vírusom SARS-CoV-2 preberali vedci z dát WHO. Denné meteorologické údaje, vrátane priemernej dennej teploty, vlhkosti vzduchu a rýchlosti vetra, získali z amerického Národného centra pre správu oceánov a atmosféry. Ku zberu boli použité monitorovacie stanice najbližšie k hlavnému mestu každej krajiny.
Do úvahy vzali výskumníci aj ďalšie faktory ako napríklad hustotu zaľudnenia, ktorá prispieva k rýchlejšiemu šíreniu vírusu, či medián veku obyvateľov, pretože počet prekonaných závažných prípadov je vyšší v krajinách s priemerne staršou populáciou. Tieto aspekty vedci zobrazili v ich zovšeobecnenom modeli.
Namerané priemerné teploty sa v krajinách pohybovali od približne mínus 5 do plus 34 stupňov Celzia a priemerná relatívna vlhkosť od 11 percent do 88 percent.
Vedci zistili, že s každým ďalším stupňom, o ktorý sa oteplí, poklesne počet infekcií za deň priemerne zhruba o 3 percentá a počet úmrtí na covid za deň o zhruba 1,2 percenta.
Podobne s každým vzrastom relatívnej vlhkosti o 1 percento klesá počet infikovaných za deň o 0,85 percenta a počet úmrtí za deň o 0,51 percenta.
Kumulatívny počet prípadov a doba od prepuknutia šírenia covidu-19 vykazovali medzi rôznymi krajinami veľké rozdiely.
Výsledky porovnania týchto dátových súborov s celkovými dátami však boli podľa vedcov nevýznamné. To vraj celkovo potvrdzuje silný vplyv teploty a relatívnej vlhkosti na nové prípady a tým pádom aj úmrtia.
Vedci pritom v dodatočnej diskusii k svojej práci zmieňujú, že nový koronavírus bol zdokumentovaný napríklad aj v amazonskom dažďovom pralese či v rovníkovej Afrike, varujú teda, že účinok teploty a vlhkosti na prenos choroby covid-19 nie je postačujúci na úplné potlačenie pandémie.