Maličké úlomky mozgu, ktoré nezuhoľnateli ako zvyšok tela, avšak sa v dôsledku termického šoku zmenili na sklo, boli nájdené v Herculaneu, antickom meste v talianskej Kampánii.
To v roku 79 nášho letopočtu zaniklo pri výbuchu sopky Vezuv, pripomína taliansky denník La Repubblica.
Strážca Kolégiá augustiánov v Herculaneu pravdepodobne spal, keď vlna horúčavy, hustý mrak popola a sopečné trosky valiace sa z úbočia Vezuvu zavalili jeho telo na lôžku vo vnútri budovy.
Zvyšky mozgu
Bol tam sám a snáď si ani nič neuvedomil, keď jeho lebka explodovala. Medzi zuhoľnatenými pozostatkami z doby pred dvomi tisícročiami boli prvýkrát nájdené zvyšky mozgu, ktorý sa stal sklom.
Správa o objave bola publikovaná v prestížnom New England Journal of Medicine a podpísal sa pod ňu antropológ Pier Paolo Petrone z laboratória ľudskej osteobiológie a súdnej antropológie Neapolskej univerzity.
Podľa Petroneho to je prvýkrát v archeologickom kontexte, v antropologickej literatúre aj v súdnom lekárstve, kedy sa zvyšky mozgu našli týmto spôsobom zachované ako dôsledok vulkanickej erupcie.
"Všimol som si, že v popole, medzi zvyškami lebky, ktorá explodovala, niečo svieti. Boli to sklenené fragmenty čiernej farby, ako obsidián, ale veľmi drobivé. Vzali sme niekoľko vzoriek a ukázalo sa, že ide o mastné kyseliny, triglyceridy a ľudské vlasy. Nemohlo to byť nič iné ako mozog," hovorí Petrone.
Okamžitá smrť
Petrone a jeho kolegovia zaslali výsledky výskumu americkému časopisu, ktorý však požadoval ďalšie upresnenie.
"Boli dosť presvedčení, ale zdôrazňovali, že tieto typy kyselín môžu obsahovať tiež zvieracie či rastlinné tkanivá. V onej miestnosti (v Herculaneu) zvieratá ani rastliny neboli, ale urobili sme ďalšie rozbory a našli sme sedem proteínov, ktoré sú hojne obsiahnuté v tkanive ľudského mozgu," uvádza Petrone.
Krehké úlomky, ktoré zostali z lebky, sú pozostatky niekoho, kto bol pred dvoma tisícročiami mysliacou bytosťou. Snáď práve spal na svojom lôžku, keď ho výbuch sopky usmrtil.
Fyzikálny proces skamenenia je však stopou, ktorá naznačuje, čo sa v oných chvíľach stalo. Išlo o nečakané a prudké teplo.
"Je to zásadné z hľadiska rekonštrukcie sopečnej explózie. Skamenenie je dôsledkom veľmi krátkeho pôsobenia vysokej teploty," dodáva Petrone. Ide o veľmi vysokú teplotu, medzi 370 a 520 stupňami. Potom teplota rýchlo klesla. Ľudské telo sa tak stalo záznamom postupnosti udalostí.
Varovanie pre obyvateľov Neapolu
Dôkazy tejto dynamiky sa našli aj v zuhoľnatenom dreve Kolégia. To poukazuje na to, že prudké teplo bolo schopné zapáliť telesný tuk a zničiť mäkké tkanivá.
Po niekoľkých sekundách sa vzduch zmenil na vysokoteplotnú pec a lebka nebohého strážcu pukla a roztrieštila sa.
"Zomrel okamžite. Ležal na chrbte na lôžku a pravdepodobne spal," uzatvára Petrone. Podľa vedcov to je varovanie pre tri milióny ľudí, ktorí žijú v Neapole a v oblasti okolo svahov Vezuvu. Sopka je spiaci obor, ktorý počas niekoľkých okamihov môže rozpútať peklo.