„Žiadna podobná práca takéhoto rozsahu nebola vykonaná," zdôrazňuje na serveri Science Focus Daniel Oberfeld-Twistel z mohučskej univerzity, ktorý sa na výskume podieľal.
Práca pokryla šesť kontinentov, zahrnula vyše 4 500 respondentov a respondentiek z tridsiatich krajín. „Dovolila nám dosiahnuť vyčerpávajúci prehľad a zistiť, že asociácie medzi farbami a emóciami sú podobné po celom svete."
Globálne oznámenie: farby hovoria rovnakou rečou
Psychológia farieb, teda pocity, ktoré farby nesú, je celkom preskúmaný odbor, je dôležitý pre dizajn, marketing, ale aj pre terapiu umením. Firmy ako Facebook, Twitter, Vimeo alebo Dell vedia, že modrá im prinesie posolstvo stability, dôveryhodnosti, ako zhŕňa server The Logo Company.
Logá spoločností ako Yahoo, Hallmark alebo Barbie sofistikovane zjemňujú potenciálne arogantnú a frustrujúco fialovú bielu, tlačidlá ako "objednávaj hneď", "najlepšia ponuka" svoje apely podľa súpisu na serveri Big Think podporujú impulzívnu červenú alebo do pozitívneho očakávania rozžiarenú žltú.
A spoločnosti, ktoré vsádzajú na vzrušenie a nadšenie, si doprajú oranžovú, dokladá logami značiek Harley-Davidson alebo SoundCloud či Fanta server Zillion Designs.
Pre štúdiu vydanú v magazíne Psychological Science tím vedený Christine Mohrovou a Domicele Jonauskaiteovou sa však rozhodol preskúmať, nakoľko sú pocitovo-farebné asociácie jednotným, globálne univerzálnym fenoménom.
Dobrovoľníkom preto rozoslal ukážky dvanástich farieb a register dvadsiatich emócií, ako popisuje server Eureka Alert. Ich úlohou bolo prepojiť ich a špecifikovať, s akou intenzitou sa farba s danou emóciou páruje. Vedci potom prepočítavali globálny priemer a porovnávali ho s národnými, lokálnymi.
"Analýza odhalila významný globálny konsenzus," zhŕňa Oberfeld-Twistel na serveri Neuroscience News. "Napríklad červená je jedinou farbou, ktorá je silne spojená ako s pozitívnymi, tak s negatívnymi emóciami, teda láskou a zlosťou." Na druhej strane hnedá spúšťa na celom svete najmenej pocitov.
Lokálne špecifiká: záleží na reči, kultúre
Vedci však prirodzene detekovali aj národné odlišnosti a špecifiká. Akokoľvek je globálne dominantne vnímaná ako smútočná farba čierna, v Číne tú úlohu zastáva biela a v Grécku fialová.
Vysvetlenie existuje. "Môže to tak byť preto, že biela sa v Číne oblieka pri pohreboch a tmavofialová sa pre vyjadrenie smútku používa v rámci ortodoxnej gréckej cirkvi," vysvetľuje vedec.
Rolu však hrajú aj iné ako kultúrne a náboženské faktory. Napríklad klíma. Napríklad žltú farbu vnímajú ako nositeľku pocitu šťastia, radosti silnejšie v krajinách, ktoré majú menej slnečného svetla. Tam, kde ho majú dostatok, to spojenie také mocné nie je.
Presné dôvody lokálnych špecifík vedci zatiaľ nepoznajú. "Možných faktorov, ktoré majú vplyv, je celý rad, reč, kultúra, náboženstvo, klíma, dejiny ľudského rozvoja i systémov, skrze ktoré ľudia vnímajú," cituje Oberfeld-Twistela server Science Daily a dodáva, že mnohé mechanizmy, ktoré stoja za vzťahom farieb a emócií, je však potrebné ešte len odhaliť.
Za pomoci analytických techník, vrátane tých obstarávaných počítačmi a ich databázami, však už vedci zistili, že rozdiely medzi jednotlivými národmi sú tým väčšie, čím viac sú od seba geograficky oddelené alebo čím odlišnejší majú jazyk.