Seriál o najvýznamnejších ľudských objavoch vydával Magazín Víkend.
Slávna antická báj rozpráva o synovi bohov Prometheovi, ktorý natoľko miloval ľudí, že sa kvôli nim vzbúril aj proti samému Diovi. Zeus sa vtedy s ľudským pokolením nepohodol kvôli spôsobu obetovania a za trest im vzal oheň.
To však Prometheus nestrpel, bohom ho zase zobral a doniesol späť. Čo viac, ľudí naučil, ako s ním zaobchádzať. Ako variť, taviť kovy a vyrábať si z nich nástroje, ako sa skrátka stať rozumnou, hospodáriacou bytosťou.
Nahnevaný Zeus za to Promethea kruto potrestal: dal ho prikovať ku skale, kde nielen v lete trpel páliacim slnkom a v zime mrazom, ale každý deň prilietal orol, ktorý mu vytrhol kus pečene.
Cez noc síce dorástla, lenže ráno sa dravec objavil znova. Až hrdinský Herakles orla zostrelil šípom a väzňovi okovy zo skaly vyrval.
O zmysle tej historky netreba špekulovať, vďaka nej sa Prometheus stal jedným z veľkých dobrodincov ľudstva, pretože mu venoval dar cennejší než čokoľvek iné.
Vedecké tápanie
Kým grécka báj má, pokiaľ ide o oheň, jasno, skutočná história už tak prehľadná nie je. Odhady chvíle, kedy človek začal oheň využívať, sa veľmi líšia.
Bolo to pred 125 tisíc rokmi? Pred 400 tisíc rokmi? Alebo môžeme ísť naspäť až smelých 1,5 milióna rokov, ako sa snažili naznačiť nálezy v kenskej oblasti Koobi Fora?
Zdá sa, že archeológovia tými teóriami miešajú pomerne často. Jeden z dlho citovaných prieskumov napríklad vsádzal na dejiny skroteného ohňa trvajúci 690-tisíc až 790-tisíc rokov.
Zhruba pred desiatimi rokmi izraelský tím oznámil výsledky analýzy desaťtisícov kúskov spáleného dreva a pazúrikov, ktoré našli v oblasti Gesher Benot Ya'aqov na brehu Jordánu.
Bolo to v mieste považovanom za sídlisko Homo erectus, ktoré už predtým archeológom vydalo kamenné sekery a ďalšie predmety odhadované na 790-tisíc rokov.
Nízke percento spáleného dreva a pazúrikov tentoraz ukázalo podľa archeológov na možnú prítomnosť akéhosi krbu, pretože prirodzený oheň by zanechal výdatnejšie stopy. Navyše sa tu našli kamene, ktoré mohli slúžiť na vykresávanie iskier.
Lenže v roku 2012 to začal trumfovať nález z juhoafrickej provincie Severné Kapsko, kde archeológovia bádali v jaskyni Wondewerk a počiatky používania ohňa posunuli o dobrých 200-tisíc rokov naspäť.
Pôvodne síce mali v pláne preskúmať sedimenty nečistôt, ale keď ich archeológ a pôdny špecialista Paul Goldberg podrobne skúmal, náhle vykríkol: "Tam je popol! "
Ďalšia analýza ohorených zvyškov rastlín a kostí naznačila, že opäť zrejme nešlo o prírodný požiar, ale o malý ohníček z vetvičiek a tráv.
So svedectvami o dávnom používaní ohňa sa tradične hlásila Afrika, ale prispela aj Európa a Ázia. A kto vie, či sa odniekiaľ nevynoria nové prekvapenia.
S ohňom rástol mozog
Proti všetkým "presvedčivým" stopám pravekých ohníčkov sa samozrejme občas ozvú spochybňujúce argumenty.
Ale v jednom sa vedci zhodujú: oheň zlomovo prispel k rozvoju človeka, a to v momente, keď sa ho naučil rozoberať a riadene využívať.
Nemusel sa držať teplých krajín, zrazu mohol migrovať aj do chladnejších častí planéty. Vo vyhriatej a osvetlenej jaskyni alebo podobnom príbytku ľahšie rozvíjal spoločenský život.
Plameňmi odháňal dravce a bezpečnejšie prežíval. Oheň mu umožnil vyrábať dokonalejšie nástroje pre lov i pre prácu.
A ešte na niečo nezabudnime: tepelne pripravené jedlo mohol náš prapredok lepšie požuť aj stráviť. Podľa niektorých hypotéz sa mu tak uvoľnila kapacita pre rast mozgu.