Kľúčom k vysvetleniu protrumpovských sympatií je vzťah voličov k ideológii maskulinity. Práve ona určovala, ako sa budú ľudia správať u volieb roku 2016 aj 2020, tvrdí aktuálna štúdia. A platí to nielen pre bielych mužov, ale aj pre niektorých príslušníkov minorít a ženy, uvádza Xman.cz.
Výskum je pokusom popasovať sa s popularitou Donalda Trumpa aj s faktom, prečo tak rozdeľuje spoločnosť, inak ako skrze výklady, ktoré stavia na "antiestablishmentovom" populizme, rasizme, xenofóbii, homofóbii, sexizme.
Magnetom, ktorý voličov k Trumpovej osobnosti priťahuje, je podľa autorov štúdie, ktorá vyšla v magazíne PNAS, poňatie mužov ako dominantného rodu. Skúmanie tímu Theresy Vescio z univerzity Penn State sa opiera o celkom sedem štúdií zahŕňajúcich vyše dvetisíc ľudí.
Prevládajúce, hegemónne poňatie maskulinity odkazuje na presvedčenie, že mužom patrí moc, kontrola nad ostatnými a/alebo vyšší spoločenský status.
Sú totiž, mali by byť fyzicky, duševne, psychicky odolnejší, neovplyvniteľní emóciami, fyzickou bolesťou. Preto by mali mať v spoločnosti vládnuce postavenie, taký je "prirodzený" stav vecí, hovorí ideológia.
V čom Donald Trump dominantné poňatie mužnosti predstavoval? V tisícorakých aspektoch, jeho osobnosť a správanie je kaleidoskop mnohých úlomkov z pokladnice maskulinity. Hociktoré sú anekdotické.
Niekdajšieho newyorského starostu Michaela M. Bloomberga sa Trump napríklad snažil ponižovať označovaním za "Mini Mikea". Ja som ten väčší, malo prirovnanie detinsky oznamovať.
V reakcii na útočnú poznámku senátora Marka Rubia o tom, že má malé ruky, Trump zase vec otočil k obhajobe veľkosti svojho penisu.
K ideológii hegemónnej maskulinity sa americký prezident hlásil aj tým, ako okázalo sa označoval za úspešného biznismena a neprestajne sa držal hrubiánstva a správania slona v porceláne.
"Trump bol takisto otvorene nepriateľský k rodovo atypickým ženám, naopak rodovo typické ženy sexualizoval a napádal a spochybňoval mužnosť svojich oponentov," píše server Inverse.
Aby autori výskumu zistili, akú veľkú úlohu hrala ideológia hegemónnej maskulinity pri voľbách, vzali si k ruke šesť štúdií, ktoré sa konali po voľbách v roku 2016.
A navrch prieskum, ktorý predchádzal prezidentským voľbám v roku 2020. Respondenti a respondentky v nich oznamovali, ako volili, alebo budú voliť, vypovedali o najrôznejších demografických dátach vrátane rodu, rasy, dosiahnutého stupňa vzdelania, zverovali sa ohľadom svojich straníckych preferencií.
Okrem toho autori zisťovali, nakoľko sa hlásia k ideológii hegemónnej maskulinity, ako nazerajú na mužské spoločenské role, akú dôveru majú všeobecne vo vládu.
Zaujímalo ich, ako sa stavajú k výrokom ako "istým spôsobom je pre mužov nepríjemné mať prácu, ktorú robia zvyčajne ženy" alebo "pre drsné časy je potrebný drsný muž".
Sila politického využitia ideológie vládnucej maskulinity
Z analýzy odpovedí podľa autorov vyplynulo, že volebná podpora Trumpovi sa spájala práve s ideológiou hegemónnej maskulinity.
Pravda, nielen s ním, pretože ruka v ruke s ňou išla aj nižšia dôvera vo vládu, naopak väčšia miera rasizmu, sexizmu.
Lenže aj keď od faktorov vedci odhliadli, dokázala sama podpora ideológie prevládajúcej maskulinity predikovať, ako sa respondenti pri voľbách správali.
Práve toto kritérium hralo podľa vedcov prím aj nad inými, ako je gender, rasa, vzdelanie, hoci sa výskumy nestarali o kategóriu triedy a príjmu alebo mesta a vidieka.
A ideológia hegemónnej maskulinity spájal do protrumpovského tábora nielen bielych mužov, ale aj niektoré biele ženy a ženy a mužov z minorít, dokonca demokratov aj republikánov.
Podľa autorov vychádzala z analýzy ako najjasnejšia a najsilnejšia jednotiacia linka. Autori sa pokúšajú vysvetliť, ako ideológia spoločností prekvapkáva.
"Jej zástancovia z radov dominantných, ale tiež marginalizovaných mužov sa hlásia k mužskej nadradenosti nad ženami. Dominantní muži a ženy sa považujú za nadradených marginalizovaným ľuďom. Dominantní aj marginalizovaní muži a ženy sa vidia ako nadradení imigrantom, cudzincom, pôvodným obyvateľom, ktoré nazerajú ako dehumanizované, menej ľudské bytosti," vysvetľujú podľa serveru Inverse autori.
Spoluautor štúdie Nathaniel Schermerhorn upozorňuje, že na ideológii sa v americkej politike nezačalo vsádzať s Trumpom. Má oveľa hlbšie korene.
Ako súťaž v maskulinite sa americké voľby prezentujú dlho. "Republikánska strana to využívala ako rétorickú výhodu už od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Vlastných kandidátov prezentovala ako maskulínnych, naopak feminizovala celú Demokratickú stranu," vysvetľuje.
Politická rola maskulinity
Štúdia nie je prvým vhľadom do významu vnímanej hegemónnej maskulinity pre politiku. "Potvrdenie si, že ste mužný v tradičnom význame, je dnes samo o sebe politickým vyhlásením. Je to spôsobom, ako tlačiť proti zmenám usporiadania spoločnosti," hovorí pre server Fight Thirty Eight výskumník Daniel Cox.
Zastávaná tradičná maskulinita sa prejavila aj na správaní a postojoch amerických mužov počas pandémie.
Výskumy preukázali, že muži, ktorí sa k hegemonnej maskulinite hlásili, používali menej rúška, všeobecne menej dodržiavali preventívne protivírusové opatrenia.
Nie je to prekvapujúce. Hegemónna, tradične chápaná maskulinita po mužoch vyžaduje, aby nedávali najavo zraniteľnosť, obavy, obozretnosť.
"Covid mužov viac zameral na ich maskulínnu identitu, viac než by to robili inak. Tlačí na to, aby vyjadrili a demonštrovali postoj: jasné, panuje zdravotná kríza, jasné, naháňa strach, je desivá, na mňa to však neplatí," objasňuje Daniel Cox.
"Keď nosíte rúško, dávate najavo, že sa bojíte nákazy. A uznať, že ste ohrozený, znamená vyzerať slabý," súhlasí v The New York Times Peter Glick, profesor sociálnych vied z Lawrencová univerzity. A má to priesečník s Donaldom Trumpom.
Muži hlásiaci sa k tradičnej maskulinite častejšie schvaľovali Trumpove zaobchádzanie s koronavírusovou krízou a častejšie súdili, že prezident má protivírusovú stratégiu.
Ženy, ktoré sa pre zmenu hlásili k tradičnému poňatiu ženstva, si častejšie mysleli, že Trump ku kríze pristupuje dobre.