Čo všetko teda prehovára do vývoja nás samotných aj nášho okolia? Zmenia nám technológie mozog? A môže s našimi génmi „zamávať“ napríklad aj obávaný COVID-19?
Keď 27. decembra 1831 vyplávala na svoju druhú expedíciu britská plachetnica Beagle, na jej palube sa viezol v ústrety dobrodružstvám aj vtedy len 22-ročný prírodovedec Charles Darwin.
Keď sa o päť rokov neskôr z ciest vrátil, v hlave sa mu rodila teória, ktorá mala postaviť na hlavu predstavy, ktoré dovtedy mali ľudia nielen o sebe, ale aj o okolitej prírode.
Hoci trvalo ďalších trinásť rokov, kým ju dal na papier, jeho kniha O pôvode druhov vyvolala búrlivé ohlasy. Pochopiteľne, nie u všetkých sa stretla s pochopením.
Katolícka cirkev ju odsúdila ako rúhanie, aj mnohí jeho vtedajší kolegovia predstavu o tom, že by sa človek vyvinul z opice, vysmiali.
Hoci sa niektoré jeho predpoklady či predpovede ukázali ako nie celkom správne (a ďalšie v budúcnosti prekrútili a zneužili rôzne režimy), k základnej myšlienke sa hlásime dodnes.
A výrok: „Neprežije ten najsilnejší. Ani ten najinteligentnejší. Ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť,“ je bez výhrad platný aj po vyše sto šesťdesiatich rokoch.
Darwin otvoril Pandorinu skrinku revolučných názorov, ktoré sa od konca 19. storočia obohacujú o stále nové poznatky o evolúcii života na Zemi.
Ich množstvo je enormné a ich pochopenie neraz vyžaduje hlboké poznanie biológie, chémie, ale aj genetiky, antropológie či ďalších vedných odborov. Skúsme si preto posvietiť len na niekoľko problémov z tejto oblasti.
Možno nájdeme aspoň čiastočné odpovede na otázky, akou premenou prešiel náš mozog, či zažívame evolučný skok, ktorý by nás posunul ďalej, a ako nám v porozumení nášho vývoja pomáha výskum takých zdanlivo vzdialených „príbuzných“, ako sú plazy či ryby.
Milióny rokov na oko
„Je to čosi, čo prebieha neustále, bez toho, aby sme si to uvedomovali. A je to proces, ktorý nevieme zastaviť. To ma na evolúcii fascinuje asi najviac,“ povedala pre HN magazín Michaela Dörnhöferová, evolučná biologička z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK.
Naznačuje tak komplexnosť a veľkú premenlivosť zároveň, ktoré toto „rozvinutie zvitku“ (čo je pôvodný význam latinského evolutio) zahŕňa....
Zostáva vám 85% na dočítanie.