Hoci moderná medicína a ďalšie vedy, ktoré sa zaoberajú skúmaním ľudského tela, vedia o jeho fungovaní nesmierne veľa, pre úplné pochopenie majú pred sebou stále kus cesty.
Aj preto nás vedia zaskočiť nielen „bežné“ choroby, ale aj vírusy typu COVID-19, ktoré už niekoľko mesiacov doslova cvičia s celou ľudskou populáciou.
Pre lepšie pochopenie toho, čo sa v našom organizme deje (nielen keď sme chorí), sa musíme ponoriť hlbšie, až na úroveň buniek. Práve tam totiž „operujú“ látky, o ktorých dnes bude reč.
Pretože ak sa hovorí, že vojny nevyhrávajú generáli, ale informácie, tak pri bitkách, ktoré sa denne odohrávajú v našich telách, to platí stonásobne.
Pozývame vás stať sa súčasťou akéhosi seriálu Bol raz jeden život pre dospelých. Na mušku si vezmeme cytokíny. Prečo? Pretože, ako zistíte, „rozprávajú“ do mnohých životne dôležitých procesov.
A rozhodne sú oblasťou, v ktorej veda napriek míľovým krokom stále má čo objavovať. Už dnes ich poznáme vyše tristo a stále pribúdajú nové. Nuž, hor sa na ne!
Poslovia medzi bunkami
Ak zostaneme pri vojenskej terminológii, tak cytokíny by sme mohli prirovnať k spojárom, ktorí musia (v časoch mierových aj vojnových) zabezpečiť hladkú komunikáciu a tok informácií medzi jednotlivými zložkami armády.
„Cytokíny sú proteíny alebo glykoproteíny nízkej molekulovej hmotnosti, ktoré svoju biologickú aktivitu uplatňujú väzbou na svoj špecifický receptor. Predstavujú určitú dorozumievaciu reč medzi bunkami, avšak nielen medzi bunkami imunitného systému, ale aj bunkami imunitného systému a nervového alebo endokrinného systému a ďalšími bunkami,“ vysvetľuje Mária Bucová z Imunologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Predstavme si to tak, že každá bunka nervového či endokrinného systému má na sebe akúsi telefónnu búdku – receptor.
Cytokín je v podstate ako vojak, ktorý k tej búdke príde, zdvihne slúchadlo a dovnútra bunky zavolá rozkaz alebo dôležitú informáciu zo štábu.
Takéto receptory sa nachádzajú aj na povrchoch ciev a rôznych tkanív. Samotné cytokíny sa však v biologických tekutinách ako plazma alebo sérum vyskytujú vo veľmi nízkych koncentráciách.
„V organizme sa až na pár výnimiek tvoria de novo, pod vplyvom nejakého signálu, to znamená, že nie sú v bunkách uchovávané do zásoby, z ktorej by sa v prípade potreby uvoľnili,“ pokračuje ďalej odborníčka a uvádza štyri pojmy, ktoré je dobré v tomto ohľade mať na zreteli: slovo, veta, cytokínová sieť a mikroprostredie.
„Môžeme si predstaviť, že vylúčenie jedného cytokínu predstavuje jedno slovo, viaceré cytokíny tvoria vetu. Napríklad v prípade vylúčenia interleukínu 1 (IL-1) to znamená ,zápal‘,“ opisuje.
Tento cytokín totiž aktivuje mechanizmy, ktoré zápal podporujú. „Bunky však netvoria len jeden cytokín, ale naraz vylúčia viacero cytokínov. Keby sa vylúčil aj IL-6, tak sa zápal zosilní, keďže IL-6 tiež podporuje zápal. Naopak, keď ďalšie bunky vylúčia protizápalový a regulačný cytokín IL-10, prípadne TGF- beta (imunosupresívny cytokín), je to rozkaz, aby sa zápal zmiernil a tiež aby sa imunitná odpoveď znormalizovala – potlačila,“ približuje.
A ako dodáva, takto sa môže vylúčiť celá paleta cytokínov v rôznych koncentráciách a každý z nich pôsobí na viacero typov buniek imunitného či ďalších systémov.
Kto kričí najviac
Nielen to. „Z takto ovplyvnených buniek sa vylúčia ďalšie cytokíny, ktoré môžu ovplyvniť aktivitu ďalších alebo predchádzajúcich buniek, vyvolať v nich tvorbu ďalších cytokínov a postarať sa tak o charakter, čiže zmes alebo koktail rôznych cytokínov v danom mikroprostredí, ktoré tu vytvárajú jednu veľmi zložitú cytokínovú sieť. Je to ako keby ste sa započúvali do rozhovoru medzi mi...
Zostáva vám 85% na dočítanie.