Klesajúci počet spermií u mužov a zmeny v sexuálnom vývoji "ohrozujú prežitie ľudstva" a vedú ku kríze plodnosti.
Vo svojej novej knihe to napísala Shanna Swanová, reprodukčná špecialistka z newyorskej lekárskej fakulty Icahn School of Medicine at Mount Sinai, podľa ktorej predstavuje nadchádzajúca kríza plodnosti globálnu hrozbu, ktorá je porovnateľná s nebezpečenstvom, ktoré prináša klimatické zmeny.
Ľudia ako ohrozený druh
"Súčasný stav reprodukčnej otázky nemôže príliš dlho pokračovať, bez toho, aby neohrozil prežitie ľudstva," píše Swanová vo svojej knihe Count Down (Odpočet).
Tá vychádza čiastočne zo štúdie z roku 2017, ktorej je Swanová spoluautorkou a podľa ktorej klesol počet spermií v ejakuláte mužov v západných štátoch medzi rokmi 1973 a 2011 v priemere o 59 percent.
Swanová teraz tvrdí, že ak by takýto trend pokračoval, dosiahol by počet spermií nulu v roku 2045. "To je prinajmenšom trochu znepokojujúce," povedala spravodajskému webu Axios.
Swanová v knihe spolu so spoluautorkou Stacey Colinova tvrdí, že súčasný životný štýl a pôsobenie rôznych chemikálií ohrozuje sexuálny rozvoj a plodnosť. Ľudia by sa pri zachovaní doterajšieho trendu mohli čoskoro stať ohrozeným druhom.
"Aby bol druh považovaný za ohrozený, musí naplniť aspoň jedno z piatich stanovených kritérií. Súčasný stav u ľudí napĺňa najmenej tri," povedal vedkyňa.
Kultúrne zmeny aj chemikálie
Celosvetová miera plodnosti klesla medzi rokmi 1964 a 2018 z 5,06 detí na ženu na 2,4. Asi polovica svetových štátov má teraz priemernú mieru plodnosti pod hranicou 2,1.
Hoci za poklesom pôrodnosti stoja vo vyspelých štátoch najmä kultúrne zmeny, Swanová varuje, že k nemu prispievajú taktiež biologické faktory - pribúdajúci počet samovoľných potratov, genitálnych abnormalít u chlapcov a skorší nástup puberty u dievčat.
Swanová taktiež zvádza nepriaznivý vývoj na "všadeprítomné chemikálie", ktoré sa podľa nej nachádzajú v plastoch, kozmetike a pesticídoch používaných v poľnohospodárstve, a ktoré ovplyvňujú funkciu endokrinného systému.
Ide napríklad o ftaláty či bisfenol A. Rolu podľa nej hrajú rôzne ďalšie faktory, ako napríklad fajčenie tabaku a marihuany, či rastúca obezita západných spoločností.
"Chemikálie v našom životnom prostredí a nezdravé životné návyky v našom modernom svete narúšajú našu hormonálnu rovnováhu a spôsobujú rôznu mieru reprodukčného rozvratu," píše v knihe vedkyňa.