GPS ľudského tela. Čo všetko prezradí krv?

Červená ako ruža? Alebo ako jablko? Nie, to prvé prirovnanie, ktoré asi každému pri farbe lásky a vášne napadne, je krv.

Možno preto, že sme jej doslova plní, koluje v našich cievach od veľkých srdcových tepien až po drobné vlásočnice v končekoch prstov.

​Nebudeme tu básniť o tom, aká je to životodarná a nekonečne vzácna tekutina, hoci je to pravda. Preskúmame ju však veľmi zblízka, optikou mikroskopu, aby sme nazreli do jej zloženia a špecifík.

Pretože je takým GPS nášho tela, ktoré nám môže prezradiť veľa o jeho fungovaní a najmä o tom, keď niečo nie je v poriadku. Čo všetko teda vieme vyčítať z niekoľkých kvapiek krvi?

A nakoľko môže súvisieť konkrétna krvná skupina napríklad s náchylnosťou na infekcie či schopnosťou zvládať vírusové ochorenia?

Kým sa pustíme do rozpletania toho, aký obraz o našom zdravotnom stave nám vie poskytnúť, zopakujme si rýchlo niekoľko faktov zo stredoškolskej biológie.

Krv tvorí približne osem percent našej hmotnosti, priemerne nám jej v žilách koluje okolo päť litrov (od štyroch do šiestich), viac jej majú muži.

Jej normálne pH je okolo 7,4. Je zložená z viacerých zložiek navzájom spojených do suspenzie červenej farby – jasnej v prípade okysličenej a tmavej v prípade neokysličenej krvi.

Tekutou zložkou je krvná plazma, ktorú tvorí z vyše 90 percent voda a rôzne proteíny, soli a jednoduché molekuly, napríklad monosacharidy.

Plazma tvorí okolo 56 percent krvi, zvyšok pripadá na takzvané krvné telieska alebo tiež krvinky. To sú ony dobre známe červené a biele krvinky (erytrocyty a leukocyty) a krvné doštičky (trombocyty).

Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou doštičiek je v prípade poškodenia cievy tento otvor čo najrýchlejšie zapchať, aby sa predišlo zbytočnému vylievaniu sa krvi do okolitého prostredia.

Biele krvinky majú na starosti obranu organizmu pred patogénmi a hlavnou úlohou červených krviniek je vďaka schopnosti viazať plyny zabez...