Časť odborníkov sa domnieva, že prílišná dezinfekcia povrchov je v boji s koronavírusom preceňovaná. Podľa epidemiológov z univerzity La Trobe v Melbourne Hassana Vallyho je viac ako po roku života s koronavírusom jasné, že prenos nákazy skrze povrchy nie je taký zásadný v šírení infekcie, ako sa najprv myslelo.
Radšej umývať ruky a chrániť si tvár
Než sa báť, že sa nakazíme po kontakte s poštovou zásielkou, telefónom či bankovkami, radšej by sme sa mali sústrediť na umývanie rúk a ochranu nosa, úst a očí, píše denník The Guardian.
"Nie je potrebné úzkostlivo dvadsaťkrát denne umývať každý povrch, namiesto toho sa môžeme jednoducho sústrediť na umývanie rúk, dodržiavanie rozstupov a zostávať doma, keď sme chorí, čo by malo byť viac než dostačujúce, aby sme vírus nešírili," uvádza Vally.
Hlavný spôsob prenosu vírusu SARS-CoV-2 je aerosól, a to hlavne v prípade, keď je infikovaná osoba v blízkom kontakte s ďalším človekom a napríklad kýchne alebo zakašle. Kvapôčky aerosólu sa potom môžu dostať do nosa, úst či očí blízko stojacich ľudí, pripomína The Guardian.
"Nehovorím, že prenos skrze povrch je nemožný a že v určitých situáciách nepredstavuje určité riziko, alebo že by sme ho mali úplne ignorovať. Ale mali by sme vziať do úvahy, že riziko takéhoto prenosu je relatívne malé," dodáva Vally.
Kritizujú závery štúdie v laboratóriu
K obavám verejnosti o nákazu skrz displej telefónu, bankovky a ďalšie povrchy prispela štúdia austrálskej Organizácia pre vedecký a priemyselný výskum Commonwealthu (CSIRO), podľa ktorej môže koronavírus na takomto povrchu zostať infekčný až 28 dní.
Závery už vtedy kritizoval napríklad mikrobiológ Emanuel Goldman z americkej Rutgersovej univerzity. Expert v článku v odbornom časopise Lancet píše, že štúdie varujúce pred nákazou z povrchov boli vykonané v laboratóriách a "len málo sa podobajú podmienkam v reálnom živote".
"Podľa môjho názoru je pravdepodobnosť prenosu skrze neživé predmety veľmi malá, a to len v prípadoch, keď nakazená osoba na povrch nakašle alebo kýchne a niekto iný sa ho čoskoro (do jednej až dvoch hodín) dotkne," píše Goldman.
Opakované dezinfikovanie povrchov a nosenie rukavíc podľa neho dáva zmysel napríklad v nemocniciach, v menej rizikovom prostredí ide o zbytočnosť. Podobne ako Vally pripomína, že by sme však mali dbať na iné preventívne hygienické opatrenia.
The Guardian poznamenáva, že spomínaná štúdia od CSIRO počítala s podmienkami, v ktorých nebolo ultrafialové žiarenie, ktoré pomáha vírus zabiť. V laboratóriu je tiež kontrolovaná teplota a vlhkosť vzduchu, ktorých kolísanie tiež ovplyvňuje správanie vírusu.
Vedecká práca vedúca k spomínanej štúdii nebola zlá, ale interpretácia a vysvetlenia záverov sú chybné, hovorí Vally a varuje, že ľudia sa pri dodržiavaní príliš mnohých opatrení skoro unavia a preto je zásadné sústrediť sa na to, čo je naozaj dôležité - umývanie rúk a dodržiavanie rozostupov a nie neustála dezinfekcia vecí okolo nás.