Byť produktívny začína aj pri ničnerobení. Môže mať podobu meditácie, ale tiež prechádzky, sprchy, činností, ktoré po nás nechcú príliš sústredenia, napríklad ako je žehlenie.
Na samom začiatku bola prostá inventúra a až detsky zvodná otázka. Všetci vieme, aká nepokojná je naša myseľ - dokonca aj keď odpočívame, je aktívna.
Hoci keď sa jej snažíme ponúknuť spočinutie skrze meditáciu, zisťujeme, aká nepokojná je. Prevaľujú sa v nej myšlienky, behajú, poletujú, menia sa.
Naša myseľ blúdi. Lenže kam? Čo sa so všetkými tými prchavými myšlienkami v mozgu deje? Tú prostú otázku sa výskum vedený univerzitou Berkeley pokúsil odpovedať s pomocou elektroencefalografie, uvádza Xman.cz..
Štyri nastavenia mysle
K ruke však mali aj tridsaťdeväť dobrovoľníkov. S ich pomocou skrze experiment vedci sledovali, ako sa do mozgu vpisujú štyri druhy myslenia.
Medzi to kvarteto patrilo premýšľanie orientované na úlohu, ktorým pri pokuse bolo stlačiť čo najrýchlejšie na klávesnici šípku v smere určenom znakom na monitore.
Voľne putujúce myslenie, druhý mód, znamenalo, že vaša myseľ na zadanie príliš nedbala a spontánne odbiehala: tu sa jej vyjavila spomienka z detstva, tu jej prišlo na myseľ, či príde večer na pivo kamarát aj so slečnou.
Zámerne vymedzené myslenie sa sústredilo na nejakú budúcu výzvu, nie na prítomnú, momentálnu úlohu, fixovane vymedzené potom bolo v područí nejakej neodbytnej starosti, finančnej, vzťahovej, pracovnej.
Odborníkov zaujímalo, ako sa jednotlivé nastavenia mysle prejavia v mozgu, ako ich diagnostická metóda zaznamená, čo o ich správaní v mozgu vyzradí.
"EEG, elektroencefalografia, meria mozgové signály s výbornou presnosťou," poznamenala jedna z autoriek štúdie Julia Kamov, neurovedkyňa z Calgarskej univerzity.
To znamená, že meranie dokáže dobre zachytiť dynamiku mozgovej aktivity a zmeny, ku ktorým v nej dochádza podľa odlišných vzorcov, módov myslenia.
Ako blúdi mozgová aktivita
Výstupy zo štúdie, ktorú vydal magazín Proceedings of the National Academy of Sciences, sa pritom zameriavajú predovšetkým na jeden z typov nastavení mysle - na blúdiace, slobodne putujúce myšlienky.
"Bábätká a malé deti, zdá sa, blúdiakonštantne, neustále, takže nás zaujímalo, akej funkcii to slúži," naznačuje dôvody starosti práve o tento mód Alison Gopniková, psychologička a filozofka z Berkeley.
Čo o blúdiacom stave mysle zistili? Vyvoláva zvýšenú aktivitu alfa vĺn, pomalých mozgových rytmov, ktorých frekvencia podľa serveru Inverse siaha od deviatich do štrnástich cyklov za sekundu.
Sú známkou akéhosi "bdelého odpočinku". Okrem nich blúdiaca myseľ vyvolala aj slabšie mozgové signály známe ako P3.
Chvála blúdiacej mysle
Vedci pritom také "polovypnutie" mozgu, kedy sa prestane naplno sústrediť, nepovažujú za nevyhnutne nežiaduce. Naopak. Samozrejme, pre okamihy, kedy je potrebné sa koncentrovať, sa nehodí.
"Sú však chvíle, kedy je slobodne blúdiaca myseľ prínosom," zdôrazňuje Kamov. Prečo? Pretože je pri nej mozog naladený na spontánne myslenie, voľné asociácie, kreatívne myšlienky.
Vytvára sa spojenie, ktorá by fixovaná, strnulá, myseľ nevytvorila. "Keď necháte myseľ putovať, môže to uvoľniť zdroje pozornosti a odblokovať štruktúrované spôsoby premýšľania, ktoré kreatívne výstupy limitujú," vysvetľuje Kamov.
Spoluautor štúdie Zachary Irving súhlasí. "Ak sa po všetok čas sústredíte na svoje ciele, môžete opomenúť dôležité informácie. Dovoliť si myšlienkový proces voľných asociácií, ktorý náhodne generuje spomienky a imaginatívne zážitky, môže viesť k novým myšlienkam a vhľadom," cituje ho server Futurity. Ostatne, Irvingova filozofická teória o blúdiacej mysli rámovali metodológiu štúdie.
Ako povzbudiť alfa vlny
Aj Irving ako stúpenec potulujúcej sa mysli však doznáva, že neexistujú presvedčivé empirické dôkazy o tom, ako tomuto stavu dopomôcť.
Meditácia? Určite pomôže. Ale ak je pre vás príliš spojená s ezoterikou, môžete staviť na "prízemnejšie" činnosti. Na prechádzku, napríklad.
Ale tiež si môžete dopriať sprchu, vrhnúť sa na riad, vysávanie, žehlenie. "Aktivity, ktoré nie sú príliš ťažké, ale zároveň ani neochromujú myseľ nudou," naznačuje, čo otvorí aktivite alfa vĺn dvere, Irving. Rozhodne nepomôže chytrý telefón.
A prospešné je tiež oddávať sa opakovane bezcielnému dennému snívaniu. "Pri ňom si predstavujeme nové možnosti, či už realistické, alebo nereálne," povedal v roku 2020 servera Inverse profesor z Olin Business School Markus Baer.
"V srdci kreatívnosti je generovanie nových a hodnotných myšlienok. Naše denné snenie teda poskytuje k takýmto novým svetom cestu." A odkazuje na výskumy, podľa ktorých je užitočné aj" úplne bizarné "denné snívanie.
Temné stránky bdelého snenia
Server Big Think však upozorňuje, že javy sú rozporuplné. Aj on vzdáva "hlave v oblakoch" komplimenty. Pripomína, že prináša výrazné kognitívne benefity, väčšiu kreativitu, produktivitu, napomáha riešeniu problémov, plneniu cieľov, všetko, o čom hovorí Markus Baer. Je to dar, uvádza.
Lenže má tiež odvrátenú stránku, extenzívnu podobu. V roku 2002 ju prvýkrát opísal a pomenoval ako maladaptívne, nadmerné snívanie Eli Somer.
Označil tak stav, kedy snové návyky nahrádzajú interakciu s ľuďmi a stoja v ceste bežným životným úkonom, ako je návšteva školy, dochádzka do práce. Ako sa prejavuje?
Neobvykle dlhými cyklami denného snenia, v priemere sú jej obete vo svojich predstavách a fantáziách uväznené päť hodín denne, repetitívnymi pohybmi alebo šepotom počas snenia, fázami bdelého snívania, ktoré prerušujú spánok.
Nie je to však psychická choroba, nemá diagnózu ani stanovený spôsob liečby, nie je vo výpočte psychických porúch, upomínajú výskumníci.
Často sprevádza iné poruchy, ako je úzkostná porucha, obsedantno-kompulzívna, porucha nedostatku pozornosti. A Big Think poukazuje aj na to, že samotné pomenovanie môže byť dvojsečné, niekomu môže uľahčiť orientáciu a nápravu, iné môže stigmatizovať.
Do istej miery je však ten spor akademický, pretože skúsenosť nadmerného snívania existuje. Potvrdzujú to aj online komunity, ktoré sa jej venujú.