Tí, ktorí by nevedeli, na čo sú dobré osy, môžu teraz dostať uspokojivú odpoveď. Sú to významní prirodzení nepriatelia škodcov, opeľovače rastlín, môžu poslúžiť ako výživná potrava a ich jed obsahuje účinné antibiotiká.
Prínosy tohto mnohými neprávom nenávideného hmyzu pre človeka teraz predstavila prvá významná štúdia, ktorá sa zamerala na funkcie 33-tisíc známych druhov bodavých vos v ekosystémoch a bola uverejnená v časopise Biological Reviews, napísal denník The Guardian.
"Keď niekomu poviem, že sa zaoberám osami, tak sa často stretnem s reakciou: Aha a na čo sú osy? Prečo radšej nestuduješ včely? Tie sú oveľa užitočnejšie!" hovorí entomologička a odborníčka na behaviorálnu ekológiu Seirian Sumnerová z londýnskej univerzity UCL. Domnieva sa, že ľudia nemajú osy radi, pretože toho málo vedia o ich kladoch.
"U včiel nám toľko nevadí, že bodajú, pretože vieme, aké dobré veci na svete robia," myslí si Sumnerová. "Osy ale môžu byť rovnako hodnotné, stačí im dať šancu. Preto sme zhromaždili dostupné dôkazy, aby sme mohli ukázať, aké funkcie osy plnia v ekosystémoch," dodáva.
Bežne známi zástupcovia ôs, ako je u nás osa obyčajná, osa útočná či sršeň, dokážu pekne znepríjemniť napríklad piknik, a nie sú preto tak veľmi obľúbené. Tvoria však len malú časť osích druhov.
Ale aj tie prinášajú človeku úžitok, o ktorom sa príliš nevie. Napríklad zbavujú zeleninu húseníc. Ich jed je tiež skúmaný ako nádejný prostriedok pri liečbe rakoviny.
Na svete existuje asi 100-tisíc známych druhov vos. Asi 70-tisíc z nich však tvoria parazitické osy, ktoré nebodajú a už boli celkom dobre preskúmané. Tieto druhy sú využívané v poľnohospodárstve pre hubenie škodcov, teda ako náhradka insekticídov.
Nedávno zverejnená štúdia ukázala, že bežné osy sa dokážu vysporiadať s blýskavkou kukuričnou, ktorá napadá kukuričné polia v Brazílii, či s vijačkami devastujúcimi cukrovú trstinu.
Sumnerová vo svojom výskume dokázala, že osy lietajú na asi 960 druhov rastlín. Opeľovanie 164 z nich plne závisí na tomto hmyze.
Medzi nimi sú napríklad orchidey, ktorých kvety priťahujú osích samčekov, pretože pripomínajú zadnú časť tela osích samičiek.
Predátorské osy lietajú na kvety, aby sa kŕmili ich nektárom. Hmyzom, ktorý osy chytajú, sa živia iba ich larvy v hniezde.
Asi 1000 druhov predátorských vos žije v spoločenstvách, ostatné druhy sú samotárske. "Samotárske osy sú skvelé. Ich jed obsahuje neuveriteľný koktejl, ktorý paralyzuje korisť a tiež má v sebe veľa antibiotík," pokračuje Sumnerová.
Mnoho samotárskych ôs kladie do paralyzovanej koristi vajíčka, aby sa mali larvy čím živiť. "Takže si potrebujú zabezpečiť, že potrava je správne uchovaná," vysvetľuje entomologička prítomnosť antibiotických látok.
V neposlednom rade môžu osy poslúžiť aj ako potrava. Ich larvy sa jej napríklad v Japonsku, Indii či Venezuele, tvrdí The Guardian.