Štúdia spred roka od rôznych vedcov zistila, že od roku 1990 do roku 2018 sa peľ zvýšil a sezóna alergií začína skôr, z veľkej časti kvôli klimatickým zmenám. Laikmi zaužívané označenie senná nádcha je nepresné, pretože nejde o alergiu na seno, čiže pokosenú a usušenú trávu, ale o alergiu na pele v prírode, odborne označovanú ako peľovú alergiu, respektíve polinózu. Cez sliznicu nosa alebo očných spojiviek sa do organizmu dostávajú drobné peľové zrnká obsahujúce bielkoviny, ktoré organizmus rozoznáva ako alergén a spúšťa alergickú reakciu.
Najčastejšie peľové alergény sú:
- Trávy: kostrava, reznačka, pýr, mätonoh, lipnica, psiarka, timotejka, trstina
- Byliny: palina, lucerna, horčica, ambrózia, ďatelina, skorocel
- Dreviny: breza, vŕba, hrab, pagaštan, javor, dub, cyprus, jaseň, buk, jelša, orech, lieska, topoľ, olivovník, brest, lipa, platan
Pokiaľ infekčná nádcha vzniká v dôsledku bakteriálnej alebo vírusovej infekcie, spúšťačom alergickej nádchy je vdýchnutie alergénov nosom, čím dochádza k okamžitej reakcii sprostredkovanej imunoglobulínom IgE. Ide o imunitnú reakciu organizmu sprostredkovanú špecifickými protilátkami IgE namierenými voči konkrétnym alergénom z okolitého prostredia.
Ako ju rozoznáme od infekčnej nádchy?
Alergická nádcha má dramatický nástup v podobe opuchnutia nosa, slzenia očí, sťaženého dýchania. Dokáže rovnako rýchlo ustúpiť. Normálna nádcha prichádza pozvoľne a niekoľko dní.
Na rozdiel od infekčnej nádchy prebieha alergická nádcha bez zvýšenej telesnej teploty. Je najintenzívnejšia ráno a doobeda, pričom infekčná nádcha...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.