Obe inštitúcie veda vlastne z tajného vzťahu podozrievala už dlho, líči server IFL Science. A magazín Inverse dodáva, že sa vedelo napríklad to, že mozog a semenníky zdieľajú isté obdobné bunkové črty, napríklad špecializované podporné bunky.
A nielen to, zo všetkých orgánov má práve mozog a semenníky najväčší počet zhodných génov, ako potvrdila štúdia z magazínu Cytogenetic and Genome Research v roku 2003.
Lenže tím Barbary Matosovej a Margarida Fardilhy sa pokúsil poodkryť ďalšiu vrstvu onoho nečakaného vzťahu, píše Xman.cz.
Ohromná proteínová zhoda
Aby podobnosť otestovali, zamerali sa na proteíny, na tie, ktoré vytvárajú mozog, a na tie, ktoré produkujú semenníky.
A potom to porovnali s proteínmi, ktoré tvoria dvadsaťosem iných tkanív ľudského tela. Proteíny sú dobrý indikátor, ak chceme identifikovať a klasifikovať odlišné časti tela, podotýka Inverse.
Porovnanie zistilo veľmi výraznú zhodu. Kým mozog vytvára 14 315 proteínov a semenníky 15 687, spoločných majú celých 13 442 z nich.
Väčší priesečník tím nenašiel u žiadnych ďalších orgánov, medzi nimi sa zaujímal napríklad aj o srdce, obličky, prostatu, pečeň, vaječníky.
"Mozog a semenníky majú, v porovnaní s ostatnými ľudskými tkanivami, najvyšší počet zhodných proteínov," uvádza štúdia uverejnená v magazíne Royal Society Open Biology.
A server Study Finds dopĺňa, že jej autorky si oba orgány a ich proteíny vzali pod ešte starostlivejší drobnohľad a porovnali primárne bunky oboch orgánov.
Aj na onej úrovni našli výraznú, dramatickú zhodu. Z celkom 6 653 proteínov, ktoré vytvára primárna bunka semenníkov, tvorí neurón ako primárna bunka mozgu 5 048.
Štúdia pritom skúmala aj to, aké proteíny majú oba orgány zhodné najviac. Sú to tie, ktoré sa týkajú komunikácie a tkanivového rozvoja, rovnako ako procesu nazývaného exocytóza, ktorým sa uvoľňujú bunky či štruktúry do okolia, poznamenáva server Science Alert.
Mozog a semenníky odlišujú ľudský druh od ostatných
Autorky práce sa rovno pokúšajú aj o vysvetlenie, prečo sú si oba orgány také podobné. Podľa ich súdu sa práve tie zásadne podieľali na odlíšení ľudského druhu.
Samozrejme, je to totiž náš veľký mozog, ktorý nás vydelil z radov ostatných obyvateľov Zeme. Lenže motorom toho istého procesu bola aj sperma, ktorá mala byť centrom pre rozvoj nových génov, a tie mohli urýchliť proces ľudskej evolúcie.
A navyše, spermie sú tiež strážcovia ľudského druhu, zaisťujú, že sa nemôžeme krížiť s inými tvormi. "Ako mozog, tak semenníky majú obrovskú úlohu pre zaistenie evolúcie, integrity a ľudstva," zdôrazňuje štúdia.
Niektoré predchádzajúce práce už na praktické súvislosti medzi oboma orgánmi upozornili. Celkom kontroverzným spôsobom to urobil napríklad výskum z roku 2009, ktorý odhalil súvzťažnosť medzi celkovou inteligenciou a vlastnosťami spermií, ako je ich počet, koncentrácia, pohyblivosť.
Naznačil, že ak je muž v dobrej kondícii, ak ide o jeden z oboch orgánov, nie je na tom zle ani v prípade druhého. Štúdia z roku 2013 potom tvrdí, že čím väčšie semenníky mali muži, tým menšiu aktivitu spojenú so starostlivosťou a výchovou výskum detekoval v ich mozgoch.
Autorky aktuálnej štúdie však viac zaujíma, či obdobné črty oboch orgánov nemôžu niečo napovedať o ich poruchách a ich liečbe. Nakoniec sa už vie, že sa napríklad skleróza multiplex môže prekrývať s neplodnosťou.
Identifikácia zhodných proteínov a analýza ich úlohy pre fungovanie mozgu a semenníkov by pomohla lepšiemu pochopeniu patologickej fyziológie, rovnako ako rozvoju nových stratégií pre liečbu porúch mozgu alebo semenníkov, uvádzajú autorky štúdie. Ak teda existuje účinná liečba jedného z orgánov, mohla by byť vodítkom pre vedecké skúmanie liečby druhého.