Akoby predobraz toho, čo príde, existoval. Áno, americké prehýrené dvadsiate roky dvadsiateho storočia. Doba jazzu, hedonizmu, rozmarnosti.
Éra "najdrahších orgií v dejinách", ako obdobie nazval spisovateľ Francis Scott Fitzgerald, ktorý spoločenskú nenásytnosť a bezstarostnosť výrečne vykreslil napríklad vo svojom románe Veľký Gatsby.
A práve tá doba má byť podľa Christakisa predznamenaním pre to, čo sa prerúti spoločnosťou po covidovej pandémii, uvádza Xman.cz.
Upozorňuje totiž na to, že akokoľvek ľudia vnímali pandémiu covidu, ktorou prechádzali, za niečo dočista nové, neznáme, plietli sa.
Obdobné rany tu boli vždy. Napríklad katastrofa v podobe španielskej chrípky v Amerike v rokoch 1918 až 1920. Aj ona vtedy spoločnosť šokovala - aby po nej nastúpila práve Fitzgeraldove bujaré dvadsiate roky.
Po tiesni nasleduje oddych
Profesor z Yalskej univerzity si je svojou predpoveďou, podrobne ju podáva vo svojej knihe Apollov šíp: hlboký a trvajúci dopad koronavírusu na náš spôsob života, veľmi istý.
Celá naša história je podľa neho dokladom, že po každej epidémii si ľudia chcú hltavo vynahradiť všetko, čo si museli odopierať, približuje jeho postoj server Inside Hook.
Po zvládnutí a potlačení koronavírusu nás teda čakajú sexuálne nemravnosti, márnotratné míňanie a odvrat od duchovných tendencií. Takýto výsledok je podľa neho veľmi jasne predvídateľný, pretože vychádza zo zreteľného vzorca, poznamenáva denník Independent.
Po epidémiách nasleduje doba rozmachu. "Počas nich chodí po uliciach zármutok. Keď je doba strát za nimi, ľudia si právom vydýchnu," konštatuje.
"Stretneme sa s tým, že ľudia budú urputne vyhľadávať spoločenské príležitosti, budú navštevovať nočné podniky, reštaurácie a bary, športové udalosti, hudobné koncerty aj politické zhromaždenia. Čakajú nás sexuálne nemravnosti, rozvoľnenie sexuálnych mravov," usudzuje.
A nie je sám. Tým istým smerom sa s nádejou pozerajú aj trhy, boom vyzerajú výrobcovia kondómov, všetkého, čo sa týka sexu, prevádzkovatelia zoznamovacích aplikácií i nočných podnikov.
"Po pandémii covidu budú nasledovať ďalšie prehýrené dvadsiate roky," kochá sa tým istým výslovným odkazom na Fitzgeraldov Gatsbyho v denníku The Guardian napríklad kozmetický kolos L'Oréal.
Jeho šéf Jean-Paul Agon po konci pandémie naozaj očakáva, že na jeho trhu zavládne fiesta. Jeho očakávania sú tie isté ako Christakiho: "Ľudia budú šťastní, že budú môcť zase vyraziť von, do spoločnosti. Bude to zase ako v 'prehýrených dvadsiatych', pre trh s líčením a kozmetikou to bude sviatok. Naniesť si rúž bude ako symbol návratu k normálnemu životu."
A nie je sám, obdobné vyhliadky zdieľa napríklad výrobca kondómov Durex, predajca zdravotných a kozmetických produktov Superdrug, prevádzkovatelia zoznamovacích aplikácií Match Group alebo Hinge App. Za lockdownami vyzerajú porciu dekadencie a frivolnosti. Veľkú party. Očakáva sa "sexplózia".
Veľký Gatsby? Nevydarená paralela
Nie všetci však považujú analógiu medzi odoznením španielskej chrípky a vytlačením covidu za príhodnú. Po prvé je ťažké pripodobňovať španielsku chrípku a jej režim ku covidu a jeho opatreniam.
Chrípka vtedy zabila 675-tisíc obyvateľov Ameriky, covidu zatiaľ podľahlo vyše 615-tisíc, podľa serveru Worldometers.
Pandémia v rokoch 1918 až 1920 však bola sprevádzaná oveľa mäkšími opatreniami, lockdowny netrvali dlhšie ako niekoľko týždňov, poznamenáva server Oregon Live.
Spoločenské zdvihnutie v dvadsiatych rokoch prisudzuje, v zhode s autorkou knihy Všetko je možné: biografia prehýrených dvadsiatych rokov Lucy Moore, skôr prepojené reakciu na pandémiu a na peklo prvej svetovej vojny.
A vidí za ňou mladých ľudí, ktorí sa cítili zradení, obetovanie, ako počas pandémie, tak vojny, starší generácií, ktoré verili.
Prehýrené dvadsiate roky spája s vojnou a mládežou tiež autor vplyvnej knihy Veľká chrípka John M. Barry. "Bol v tom pocit fatalizmu, nudy, dezilúzie zo sveta, pocit, ktorý sa tesnejšie vzťahoval k vojne," usudzuje. A podčiarkuje: "Dvadsiate roky, to bola stratená generácia."
Do "rozbehnutých dvadsiatych" sa navyše neskočil len tak: "Najprv sme prechádzali rokom 1919, ktorý bol jedným z najchaotickejších a najnásilnejších rokov americkej histórie. A potom máte vážne recesie v rokoch 1920 a 1921."
Ostatne, Fitzgeraldova jazzová, rozmarne promiskuitná a ľahkomyselná pospolitosť nie je úplným zachytením Spojených štátov dvadsiatych rokov.
Ten opis určite platil pre hnuteľnú, zaopatrenú belošskú vrstvu. Lenže všade, vo všetkých triedach a rasách americkej spoločnosti, sa rozhodne nehýrilo.
Dvadsiate roky boli trestom pre farmárov, pre mnohých znamenali ekonomicky vynútené vysídlenie do miest, kde vtedy vôbec prvýkrát v amerických dejinách žilo viac ľudí ako na vidieku.
"Rástlo členstvo v Ku-Klux-klane, ktorého terčami boli Afroameričania, imigranti, Židia aj katolíci, všetci, ktorí neodpovedali definíciu "skutočného Američana". V roku 1921 sa odohral jeden z najstrašnejších prípadov rasového násilia, masaker v Tulse, o tri roky neskôr obmedzil zákon imigrácii z Ázie a východnej Európy," vypočítava server Republican American.
A zdôrazňuje, že "prehýrené dvadsiatky" neboli jednoznačným fenoménom, ktorým sa zapísali do dejín. "V Spojených štátoch sa dnes vedľa seba ako sardinky krčia prosperita a depresia," charakterizoval ich afroamerický autor W. E. B. du Bois.
A o žiarivých zajtrajškoch, kedy sa otvoria dvere prosperite a bezstarostnosti, nie sú všetci presvedčení ani dnes. Doba po lockdowne umožní život Veľkého Gatsbyho len niekomu, súdi Tina Fordhamová, vedúca sekcie globálnych politických stratégií poradenskej firmy Avonhurst.
"Ak sa nepodniknú kroky na opatrenia proti nerovnostiam, ktoré počas pandémie akcelerovali, a proti medzerám v sociálnej sieti, mohlo by to byť pre mnohých skôr ako Hrozno hnevu," hovorí vo výhľade do doby po covide s odkazom na sociálno kritické dielo Johna Steinbecka.
Opatrnejší než titulky o jeho knihe je napokon aj Nicholas Christakis. Za svojou predpoveďou o nových "bujarých dvadsiatych" si stojí. Len v očakávaní nie je až taký neuvážený. Nezačnú však podľa neho tento rok ani v najbližších dvoch rokoch, ich začiatok očakáva v roku 2024, vysvetľuje denník The Guardian.