Z imunity sa v čase pandémie stal svätý grál. Zaujíma sa o ňu každý, pretože od nej závisí, či dostaneme covid a v ako ťažké forme. Ak umrieme s hadicou v hrdle, alebo to bude len "nádcha".
Čo by sme ale vlastne mali robiť, aby sme svoje imunite pomohli? Kúpiť si D vitamín? Alebo radšej céčko? Dezinfikovať všetko, čoho sa niekto dotkol? Liezť do studenej vody?
A ako tá obranyschopnosť vlastne funguje? A tak sa o tom Lidovky.sk porozprávali s odborníčkou na slovo vzatou, a profesorkou Blankou Říhovou, ktorá sa imunológiou zaoberá celý život a nedávno vydala pozoruhodnú knihu Ako sa robí imunita.
Vo vašej novej knihe ma prekvapilo napríklad to, že by sa človek po očkovaní proti covidu mal hlavne dobre vyspať. Keď je to tak dôležité, prečo už to ľuďom dávno niekto nepovedal?
No ja sama to donedávna nevedela! Ale keď som začala písať túto knižku, poctivo som si prešla hromadu odborných separátorov, pretože je stále plno nových vecí. Že sa po vakcinácii človek nemá vyčerpávať, to sa vie. Ale že sa má po očkovaní predovšetkým dobre vyspať, pretože štúdie ukazujú, že tí dobre vyspání potom mali až dvojnásobné množstvo protilátok, to bola aj pre mňa novinka.
Tiež ma zarazilo vaše odporúčania, aby nádoroví pacienti cvičili, behali, chodili. Takže žiadne polihovanie?
Aj toto bolo pre mňa prekvapivé. Ale to nie je žiadna informácia z Blesku, na to sú seriózne štúdie z veľmi dobrých vedeckých časopisov. Skrátka keď má niekto nádorové ochorenie, pochopiteľne má tendenciu sa šetriť, polihovať. Ale mal by sa správať presne naopak: cvičiť, hýbať sa.
Samozrejme až keď si prejde liečbou, ktorá býva náročná. Pri všetkých nádorových ochorení sa odporúča udržiavať si fyzickú kondíciu, pretože to zlepšuje klinický stav pacienta. Primeraný pohyb je dokonca určitou prevenciou vzniku nádorov. Nie som si však istá, že sa to v praxi vždy uplatňuje.
Uvádzate, že celý imunitný systém váži 1,5-2 kg. To sa dá nejako zvážiť?
Je to len odhad, pretože imunitný systém tvoria špecializované bunky, ktoré sú vlastne vo všetkých orgánoch, hlavne v lymfatických uzlinách. A keď sme pri tom vážení, veľa zaujímavé je, že náš črevný mikrobióm, teda mikroorganizmy, ktoré máme vo svojom čreve, váži 2-3 kilá. Skúste si predstaviť, čo to je mikróbov, ktoré máte v bruchu! Vlastne svojich telových buniek máme desaťkrát menej ako tých baktérií.
Prečo sa hovorí, že v tráviacom systéme máme takzvaný druhý mozog?
Pretože tie mikróby neovplyvňujú len trávenie, ale napríklad aj aktivitu mozgu. Ovplyvňujú našu náladu, pretože produkujú serotonín, tiež nazývaný hormón šťastia. Je to jeden z najdôležitejších neurotransmiterov (chemické látky, ktoré sa podieľajú na komunikáciu medzi neurónmi), zaisťujúci prenos informácie z čreva do mozgu a naopak.
Takže to, či je niekto milý, ústretový, a iný je nepríjemný pruďas, môže byť dôsledok zloženia jeho mikrobiómu. Zaujímavé tiež je, že každý človek má tak individuálny mikrobióm, že by mohol slúžiť ako jeho ID karta.
Keď vás tak počúvam, napadá mi sci-fi otázka: Nie sme v skutočnosti tými svojimi baktériami riadení?
Tá otázka je namieste. Ale toto si asi nep...
Zostáva vám 85% na dočítanie.