Variantov nového typu koronavírusu SARS-CoV-2 momentálne sleduje Svetová zdravotnícka organizácia osem. Pomenované sú podľa gréckej abecedy a rozdelené do dvoch kategórií.
Prvá je Variants of Concern, teda varianty vírusu, ktoré by nás mali znepokojovať. V nej sú zaradené varianty alfa z Veľkej Británie, beta z Južnej Afriky, gamma z Brazílie a delta z Indie.
Druhou kategóriou je Variants of Interest, teda varianty, ktoré by nás mali zaujímať a naďalej sa sleduje ich vývoj.
V tejto kategórii je eta prvýkrát zachytená v niekoľkých krajinách, Iota zo Spojených štátov amerických, Kappa opäť z Indie a nakoniec lambda, ktorá pochádza z Peru a teraz sa novo šíri. Všetky varianty vírusu boli prvýkrát zachytené v priebehu minulého roka.
O variante lambda sa toho ale stále veľa nevie. Zachytená bola v decembri 2020 a označená len pred necelým mesiacom 14. júna.
Informácií o tom, kde presne mutácia vírusu prebehla alebo ako je nebezpečná, je zatiaľ málo. Podľa virologičky Ruth Tachezy je v prípade tohto variantu mutácií sedem a najalarmujúcejšia z nich nesie označenie L 452 Q.
"Pri tejto mutácii sa predpokladá, že je zodpovedná za vyššiu prenosnosť. Množí sa tak do vyšších hladín, človek dostane väčšiu vírusovú záťaž a je teda nákazlivejší. Je to priama úmera - čím viac vírusu v sebe máte, tým je väčšia šanca, že niekoho nakazíte," vysvetľuje pre iDNES.cz.
"Vyšiel článok, ktorý ešte nebol oponovanie a je na preprintovém serveri, kde v Čile analyzovali vzorky očkovaných zdravotníkov a zisťovali, aké majú proti tejto variante protilátky. Výsledkom je ochrana znížená dvakrát a trikrát, "dodáva.
Rôzne typy vakcín a následné šírenie
V Čile je variantom lambda v posledných mesiacoch nakazených viac ako 80 percent nových prípadov. Možnou súčasťou problému v Južnej Amerike, kde sa tento variant vírusu prvýkrát objavil a tiež sa po kontinente najviac šíri, môže byť podľa Tachezy fakt, že sú v oblasti ľudia očkované prevažne čínskymi vakcínami.
"Tie majú podľa výsledkov nižšia účinnosť. Pre nás je to v podstate ťažko uchopiteľná informácia, pretože sa takými vakcínami napospol v Európe a Severnej Amerike neočkuje," dodala.
Čínske vakcíny sú vektorové, vyrábajú sa z nejakého neškodného vírusu bežne sa vyskytujúceho a nespôsobuje žiadne ochorenie. V tomto prípade je to adenovírus.
Do neho sa potom pridáva kúsok genetickej informácie z koronavírusu kódujúci časť výbežkového proteínu, ktorý vybudí imunitnú odpoveď. Ďalším typom čínskych vakcín je inaktivovaná, kde ide o neaktívny vírus SARS-CoV-2.
Oproti tomu vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech či Moderna sú mRNA, teda génového typu. Proti vírusu sú tak účinnejšie, čo dokazujú aj výsledky štúdií.
Mutácie sú zmenou pre obranyschopnosť
Prečo je dôležité vedieť, o akú mutáciu ide a kde vznikla, súvisí s ľudskou obranyschopnosťou. V tele sa proti vírusom tvorí imunitná pamäť a následná odpoveď, vďaka ktorej sa proti chorobe môže človek brániť.
"Ak mutácia vznikne na tých štruktúrach, proti ktorým máme imunitnú pamäť vytvorenú prekonaním infekcie či vakcináciou, tak po tom jej vírus unikať môže. Ale mutácia môže vzniknúť aj inde. To znamená, že vírus nemusí imunitnú pamäť nutne unikať, ale na základe mutácie dostane nejakú špecifickú vlastnosť. Napríklad sa rýchlejšie množí alebo niečo podobné. Teda mutácia ľahko zmení biológiu vírusu, ale nemusí nutne meniť štruktúry, ktoré naša imunitná pamäť rozpoznáva," opisuje imunológ Zdeněk Zadražil.
Vzhľadom k tomu, že sa variant šíri rýchlejšie, bude mať podľa epidemiológa Romana Prymulu väčšiu výhodu a do spoločnosti tak môže viac preniknúť. Zatiaľ sa ale neobjavila žiadna mutácia, ktorá by vybočovala z očakávania.
"Proti spike proteínu sa tvorí celý rad protilátok, nie je len jedna, takže imunitný efekt je zatiaľ u každej mutácie stále slušný. Imunitný komplex stále z väčšej miery chráni proti akejkoľvek doteraz objavenej mutácii," hovorí Prymula.
Problémy v Európe a po svete by ale mohlo narobiť problémy rozvoľnenie vo Veľkej Británii. Krajina sa drží plánu aj napriek narastajúcemu počtu nakazených v posledných týždňoch. Na samotných ostrovoch by to podľa Prymulu nemusel byť taký problém, ale inde už áno.
"Majú výhodu v tom, že majú silné pokrytie očkovaním vyššej vekovej kategórie, kde sa to pohybuje v rádoch 99 percent. Vďaka tomu by tam nemala byť taká vysoká úmrtnosť," vysvetľuje.
"Epidemiologicky je to však veľký problém, pretože bude dochádzať k intenzívnej cirkulácii vírusu, bude sa šíriť do okolitých krajín a bude väčšia pravdepodobnosť, že budú vznikať ďalšie mutácie. V tomto zmysle to teda bezpečná cesta nie je a rad odborníkov, i britských, ju napáda," uzavrel Roman Prymula.