Unikátne zistenie má pritom vplyv aj na skúmanie starnutia. Nemusí byť lineárnym procesom, môže sa zastaviť, dokonca dočasne zvrátiť, hovorí práca. Píše o tom Xman.cz.
Ten jav zaznamenal, dokonca vo vedeckom texte, v roku 1972 dermatológ Stanley Comaish. Vlasy 38-ročnej ženy, ktoré v ňom opísal, nazval "najpozoruhodnejšími".
Niektoré mala celkom tmavé a iné úplne biele, to však odborníka nezaujalo. Zarazili ho tri pruhy, ktoré boli svetlé u končekov, avšak tmavé pri korienkoch.
Dosvedčovali to, že dochádza k návratu farby jej vlasov. K reverzii procesu šedivenia, ktorý totiž postupuje práve od korienkov.
Na dotknutých ženiných vlasoch sa však šedá udržala už len na konci vlasov, z druhej strany ju nahrádzala opäť pôvodná farba.
Svoje pozorovania však Comaish len zaznamenal. Až teraz sa tej istej témy chopil Martin Pickard z Kolumbijskej univerzity. A aj počiatok jeho nápadu a výskumu začal celkom nenápadne, vlastne náhodou.
Dajte vede vlas
Predchádzala mu neformálna diskusia s jeho ženou. O starnutí buniek, o tom, že všetky nevykazujú jeho známky naraz a v tom istom rytme.
Že ak ide o vlasy, najprv možno šednú, ako prejav starnutia a v reakcii na to, čo organizmus zažil, tie najmenej odolné.
Ak by sa na niečiej hlave našiel vlas, ktorý ešte len začal šedivieť, a vypočítala by sa rýchlosť jeho rastu, snáď by sa dal určiť čas, keď šedivieť začal - a mohli by sme si tak položiť otázku, čo sa v živote jeho nositeľa stalo také zásadné, že to proces šedivenia naštartovalo.
To všetko však Pickard pokladal za obyčajné premýšľanie nahlas. Do doby, než jeho žena odtušila, že na svojej hlave takéto vlasy o dvoch farbách vtedy našla. A než sa vydala k zrkadlu, aby sa z kúpeľne vrátila s úlovkom, s pár vlasmi len sčasti zšedivelými. "A to bol začiatok nášho projektu," spomína na portáli Scientific American Pickard.
Najprv však na členov jeho tímu čakala obdobne "prízemná" práca, potrebovali zohnať ďalšie dvojfarebné vlasy. Obchádzali svojich priateľov, známych, kolegov, písali si o ne skrze sociálne siete, dokonca siahli k inzercii. Nakoniec zohnali vzorky od celkovo štrnástich ľudí, vo veku od deviatich do šesťdesiatpäť rokov.
Presnejšie povedané nielen vlasy, tiež fúzy a pubické ochlpenie. Takmer štyri stovky kusov, dvojfarebné, takisto jednofarebné. A nielen to, dobrovoľníci a dobrovoľníčky pre vedcov tiež viedli denníky. Zapisovali si do nich, akému stresu v tom ktorom týždni čelili.
Výskum priniesol premiérové potvrdenie domnienky, pre ktorú však veda doteraz nemala dôkazy, ale tiež prekvapenie.
Vlasy ako letokruhy
Najprv však bolo treba nájsť cestu, ako vlasovú pigmentáciu a jej premeny vôbec vidieť. "Ak sa na vlas pozeráte svojimi očami, bude sa vám zdať, že má po celej dĺžke rovnakú farbu, ak neponúkne očividný, rozpoznateľný, náhly farebný prechod," cituje Pickard portál Science Daily. Drobné zmeny, ktoré nakoniec prechod tvoria, totiž okom nezaznamenáte.
Preto jeho študentka Ayelet Rosenbergová vyvinula novú metódu, ktorú išlo veľmi detailne zachytiť uzučké kúsky vlasov, boli široké asi dvadsatinu milimetra, čo predstavuje zhruba hodinu vlasového rastu.
Rosenbergová dokázala kvantifikovať mieru pigmentovej straty, inak povedané stupeň šedivenie vlasu. "S pomocou scannera s vysokým rozlíšením vidíte malé, nepatrné farebné variácie, a práve to sme merali," dodáva Pickard v tlačovej správe Kolumbijskej univerzity.
Pozorovanie farebných zmien vlasov potom vedci spárovali so záznamami z dobrovoľníckych denníkov. Zohľadnili pritom, že centimeter vlasu rastie v priemere približne mesiac.
A v drvivej väčšine momenty šedivenia časovo súhlasili so zápiskami, v ktorých sa respondenti a respondentky priznali k stresu.
Typickým príkladom štúdie, ktorá vyšla v magazíne Elif, bola tridsaťročná žena, ktorej čierne vlasy niesli svetlejší prvok, ktorý časovo zodpovedal obdobiu, keď sa rozvádzala a sťahovala. Dobe, ktorá pre ňu bola v onom roku najnáročnejšia.
Hypotézu o spojení šedivenia vlasov a stresu tak štúdia presvedčivo doložila. "Keď sú vlasy stále pod kožou ako folikuly, sú vystavené vplyvu stresových hormónov a ďalších procesov, ktoré sa odohrávajú v našej mysli a tele," vysvetľuje Pickard.
Keď potom vlasy z kože na hlave vyrastú, stávajú sa očividným svedectvom o všetkom, čomu boli predtým v našom tele vystavené.
"Práve tak ako zachovávajú informácie o predchádzajúcich desaťročiach života stromu letokruhy, obsahujú správy o našej biologickej histórii vlasy," zhŕňa Pickard.
Pre portál abc.net.au dodal: "Niektorí ľudia majú vlasy dlhé dvanásť, dvadsaťštyri centimetrov, a to predstavuje biologickú históriu jedného roka, dvoch rokov." Lenže štúdia jeho tímu preukázala ešte niečo navyše.
Farbu vlasom vrátili prázdniny
S rovnakou presvedčivosťou, s ktorou preukázala, že za šedivenie môže stres, totiž doložila, že jeho eliminácia môže v niektorých prípadoch pigmentovú zmenu zase zvrátiť.
Vedci sa s tým stretli u desiatich účastníkov a účastníčok štúdie z celkových štrnástich. A nielen na ich vlasoch, ale tiež na poraste na iných častiach tela.
"Keď sme to zaznamenali aj na pubickom ochlpení, povedali sme si, že to je naozajstný fakt. Neodohráva sa to len u jedného človeka na hlave, ale viac ľudí, dokonca na celom tele," vysvetľuje Pickard.
A aj reverzia vlasovej farby súvisela so stresom. Presnejšie povedané s jeho elimináciou, časovo sa kryla so záznamami denníkov, ktoré popisovali psychickú pohodu, zníženie vypätie.
Aj tu ponúka štúdia konkrétny príklad. Niekoľkým vlasom tridsaťpäťročnej ženy tak vrátila pôvodnú, gaštanovou farbu dvojtýždňová dovolenka. Presnejšie povedané uvoľnenie, ktorým ju obdarovala.
Vlasy ako cesta k lepšiemu pochopeniu starnutia
Autori štúdie však spravili ešte krok ďalej. Zaujímalo ich, ako konkrétnejšie sa stres na šedivení podpisuje. Preto skúmali tisíce protónov, ktoré vlasy obsahujú. Zistili, že zmenu farby vlasov sprevádza zmena troch stoviek z nich.
Matematický model im potom napovedal, že mechanizmus, ktorým stres spôsobuje šedivenie vlasov, môžu vysvetľovať zmeny, ktoré vyvoláva v mitochondriách.
"Často počúvame, že mitochondrie sú bunkovými elektrárňami, lenže to nie je ich jediná úloha," zdôrazňuje Pickard. "Sú tiež ako malé anténky vnútri buniek, ktoré reagujú na celý rad podnetov, vrátane psychického stresu."
Lepšie chápanie procesu, ktorý umožňuje, aby sa našim "starým", šedivým vlasom vrátila "mladícka" farba, podľa neho dovolí prenikavejšie porozumieť tvárnosti ľudského starnutia.
"Naše dáta sú príspevkom do rastúceho súboru dôkazov o tom, že starnutie nie je lineárny, fixný biologický proces. Že sa naopak dá, aspoň čiastočne, zastaviť, dokonca dočasne zvrátiť," dodáva.
Nechce však poskytovať fantazijné, utopické vízie. "Nemáme za to, že zníženie stresu zafarbí vlasy sedemdesiatročnej dáme, ktorá ich mala po celé roky šedé," dokresľuje vedec pre portál Gizmodo. A opačne si jeho tím nemyslí, že ak by sa desaťročné dieťa mučilo stresom, jeho vlasy zošednú.
Doklady o vratnosti šednutia by mali najviac zaujímať tridsiatnikov a tridsiatničky. Práve v onom veku totiž proces šedivenia vystrkuje rožky. A presne tento, stredný vek reverzibilite onoho procesu najviac praje.