Dôkaz, že mačky by mohli byť infikované koronavírusom, sa objavil už v apríli 2020 z čínskeho Wu-chanu. V ten istý mesiac sa objavili dôkazy, že za určitých podmienok môžu infekciu prenášať aj na iné mačky.
Odvtedy sa infekcie potvrdili u noriek v Dánsku a Holandsku, u šeliem v zoologických záhradách, u psov, fretiek a ďalších druhov.
Treba tiež pripomenúť, že zdrojom SARS-CoV-2 sú pravdepodobne netopiere a že iné druhy voľne žijúcich živočíchov môžu byť tiež infekčné.
Sledovanie zvierat na zníženie rizika
Existuje dobrý dôkaz o prenose z ľudí na mačky, ale veľmi málo dôkazov o prenose z mačiek na ľudí. Neexistuje ani veľa dôkazov o prenose medzi mačkami v bežných situáciách.
V súčasnej dobe neexistuje žiadny skutočný dôvod na obavy, že by infekcie u mačiek predstavovali vážny problém, uviedol pre portál ScienceAlert Mick Bailey, profesor imunológie z Bristolskej univerzity
Mačky a psy v súčasnej dobe nepredstavujú žiadne veľké riziko, ktoré by vyžadovali opatrenia, ako napríklad ich utratenie alebo karanténu. Z dlhodobého hľadiska však existujú obavy z výskytu nových variantov.
Tie môžu byť ľahšie prenosné (ako alfa variant) alebo schopné infikovať očkované alebo predtým infikované osoby (ako beta variant).
Dlhodobým rizikom SARS-CoV-2 u iných druhov je, že ak v nich vírus začne cirkulovať, môže sa objaviť nový, ešte nepríjemnejší variant, ktorý nebude rozpoznaný ako problém, kým sa nedostane medzi ľudí.
Najdôležitejším spôsobom zníženia rizika bude sledovanie, aby sa identifikovali všetky nové varianty u zvierat, ktoré sa u ľudí ešte nevyskytujú. V zahraničí napríklad veterinári môžu žiadať vzorku tampónu od majiteľov domácich zvierat, ak sa u nich prejavia respiračné symptómy.
Masové očkovanie je nepravdepodobné
Očkovanie domácich zvierat je oveľa menej pravdepodobné. Vyvíjajú sa očkovacie látky proti covidu pre psy a mačky, ale pri preukazovaní ich účinnosti môžu byť problémy.
Vakcíny boli schválené na použitie u ľudí po štádiách pokusov na ľuďoch, kde bolo očkované veľké množstvo ľudí a sledovalo sa, či sú chránení pred infekciou. Aj vtedy sa muselo nakaziť dostatok ľudí v procese, aby sa preukázal akýkoľvek účinok vakcíny oproti kontrolnej vakcíne.
Vykonávanie podobných štúdií na psoch a mačkách bude náročné, zatiaľ čo miera infekcií je nízka a menšie pokusy jednoducho neposkytujú dostatočne dobré dôkazy.
Možno je možné použiť rovnaké očkovacie látky pre mačky a psy ako pre ľudí, ale predstavuje to aj riziko. Vystavenie očkovaných ľudí novým infekciám môže byť spôsobom selekcie variantov, ktoré môžu uniknúť imunitnej reakcii vyvolanej vakcínou.
Ak sa u mačiek a psov použijú rovnaké základné očkovacie schémy, môže to u týchto druhov vytvoriť varianty, ktoré unikajú vakcínam a potom sa môžu preniesť späť dokonca aj na očkované osoby.