Záhady mozgu. Naozaj si ho môžeme preprogramovať?

1/6Vedecké výskumy postupne odkrývajú tajomstvá mozgu.FOTO: Pixabay

2/6Pohyb Nič lepšie pre svoj mozog nemôžete urobiť. Okrem iného aj preto, že pohyb tiež odbúrava úzkosť a stres, ktoré mozog ničia. A ideálne je, ak sa v rámci pohybu aj niečo učíte. Mimoriadne vhodný je preto tanec. „Na základe viacerých štúdií vieme, že tanec pôsobí pozitívne tak na momentálnu náladu, ako aj na celkovú fyzickú zdatnosť, štruktúru mozgu aj kognitívne funkcie, teda napríklad pamäť, pozornosť a schopnosť koncentrácie alebo rýchlosť spracovania informácií. Aby na nás tanec pôsobil takto priaznivo, musíme sa mu venovať pravidelne. Ísť raz ročne na bál nestačí. Pozitívne na náš mozog však nepôsobí len tanec. Ktokoľvek sa pravidelne hýbe, či už napríklad behá, jazdí na bicykli alebo chodí na prechádzky, trénuje tým nielen svoje telo, ale posilňuje aj svoj mozog,“ vyjadrila sa pre Lidové noviny Irena Rektorová z brnianskeho inštitútu CEITEC. Pri tanci mimochodom nezáleží na tom, či dokonale ovládate predpísané pohyby a správne vnímate rytmus. Svojmu mozgu prospievate aj tak.FOTO: Pixabay.com

3/6Strava Vhodné sú potraviny, ktoré znižujú riziko srdcových ochorení a cukrovky, podporujú dobrý prietok krvi do mozgu a neobsahujú príliš tuku a cholesterolu. 1. Jablká. Obsahujú rastlinný antioxidant flavonoid kvercetín, ktorý ochraňuje mozgové bunky pred útokmi voľných radikálov. Aspoň jedno jablko denne! 2. Škorica. Pre množstvo prospešných látok pozitívne ovplyvňuje mozog a zvyšuje mozgovú aktivitu. Len samotná vôňa škorice môže posilňovať kognitívne a pamäťové funkcie, zvyšovať pozornosť a sústredenie. 3. Káva. Štúdia fínskych a švédskych vedcov odhalila, že ľudia, ktorí pijú tri až päť šálok denne, vo svojich štyridsiatich až päťdesiatich rokoch znižujú svoje šance na vyvinutie Alzheimerovej choroby o 65 % v porovnaní s tými, ktorí pijú menej ako dve šálky. Vedci veria, že za ochrannými účinkami kávy stojí kofeín a veľké množstvo antioxidantov. 4. Čokoláda. Iba 10 gramov kvalitnej horkej čokolády denne pomáha chrániť pred stratou pamäti spôsobenou vekom. Experti dávajú tento jav do súvislosti s obsahom polyfenolov v kakau, ktoré podporujú prietok krvi do mozgu. 5. Špenát, ako aj ďalšia listová zelenina sú nabité živinami prospešnými pre mozog, ako sú foláty, železo, vápnik a vitamíny E a K. Práve táto kombinácia chráni pred demenciou. 6. Extra panenský olivový olej. Obsahuje prirodzene sa vyskytujúcu zložku zvanú oleocanthal, ktorá by v budúcnosti mohla byť používaná v liekoch proti Alzheimerovej chorobe. 7. Černice. Obsahujú antioxidanty známe ako polyfenoly, ktoré ničia zápaly a podporujú komunikáciu medzi neurónmi. Môžu tiež zlepšovať schopnosť vstrebávať nové informácie. 8. Víno. Vedci zaoberajúci sa Alzheimerovou chorobou často hovoria, že čo je dobré pre srdce, je dobré aj pre mozog. Vedci z lekárskej fakulty na univerzite v Cincinnati podávali počas troch mesiacov dvanástim starším ľuďom s klesajúcou pamäťou dennú dávku hroznového džúsu alebo placebo nápoj. Potom zistili, že sa dobrovoľníkom, ktorí pili hroznový džús, značne zlepšila ich priestorová pamäť a verbálne učebné schopnosti. 9. Karí. Látka turmerik, ktorú obsahuje, dokáže zabrániť vzniku Alzheimerovej choroby. 10. Losos. Je významným zdrojom DHA, ktorá patrí medzi prevládajúce omega-3 mastné kyseliny v mozgu. Experti veria, že DHA dokáže chrániť pred Alzheimerovou chorobou. Navyše je prírodným zdrojom ťažko dostupného vitamínu D, ktorý môže taktiež bojovať proti kognitívnemu poklesu.FOTO: Pixabay

4/6Operácia očí Sivý zákal zväčša útočí po 50-ke, nad 75 rokov postihuje tri štvrtiny populácie. Ide o ľahko odstrániteľný problém a s jeho operáciou skutočne netreba otáľať. Zlepší sa vám nielen videnie, ale aj fungovanie mozgu. Pri nedostatočne ostrom videní si ľudia odriekajú mnoho aktivít vrátane lúštenia krížoviek. A fakt, že pre sivý zákal prichádzame o najdôležitejší zdroj vizuálnych informácií z okolia, máva vplyv aj na našu vitalitu a psychickú a fyzickú kondíciu.FOTO: Pixabay

5/6Trénovanie zručností

Učte sa cudzie jazyky. Aspoň jeden. A ešte lepšie je, ak k bilingvizmu – či nebodaj multilingvizmu – vediete od útleho veku aj svoje deti. Potvrdil to v rozhovore pre HN magazín aj profesor logopédie Zsolt Cséfalvay: „Vďaka neustálemu prepínaniu z jedného jazykového systému do druhého zrejme vzniká viac neurónových spojov, čo robí mozog odolnejším. V Indii je väčšina ľudí viacjazyčných a zistilo sa, že symptómy demencie u nich priemerne nastupujú o niekoľko rokov neskôr ako u monolingválnej populácie.“

Ich mozog je podľa súčasných výskumov jednoducho trénovanejší. Dlho sa predpokladalo, že dvojjazyčnosť funguje tak, že mozog musí dolovať zo svojich hlbín jeden či druhý jazyk. Moderná veda však dokázala opak. Podľa vedcov mozog, naopak, neustále potláča to nepotrebné, teda ten jazyk, ktorý v tej chvíli nepoužíva.

Mohli by sme si to predstaviť podobne ako internetový vyhľadávač. Ten pri písaní hľadaného slova ponúka a hľadá možnosti. Teda keď na klávesnicu začneme písať začiatok slová nez…, vyhľadávač ponúka slová ako nezamestnanosť, nezávislé kúrenie, Neziderské jazero alebo napríklad neznáme číslo.

A to isté sa deje u dvojjazyčných ľudí, len mozog musí odhodiť zlé alternatívy v dvoch jazykoch, teda pracuje s oveľa väčším množstvom slov. Vo výsledku z výskumov vyplýva, že mozgy bilingválnych ľudí sú oveľa efektívnejšie v tom, ako rozlíšiť relevantné a irelevantné informácie a ako sa sústrediť na to podstatné.

A pritom je jedno, či ide o komunikáciu, alebo či človek napríklad práve riadi auto na diaľnici. Mozog posilňuje aj orientácia v priestore. Existuje teória, že napríklad taxikári majú aktívne dráhy v mozgu súvisiace s orientáciou a priestorovým vnímaním, pretože si musia pamätať veľké množstvo trás a rýchlo sa v nich orientovať.

Odborníci na zlepšenie priestorovej orientácie odporúčajú šach, zámerné „stratenie sa“ v priestore, lego, puzzle alebo videohru. A tiež skúsiť si nakresliť vlastnú mapu – najbližšieho okolia alebo len cesty do práce. Donúti vás to všímať si pozorne okolie a vytvárať si spomínanú mentálnu mapu. Zaručene si tým prepojíte úplne nové neuróny. FOTO: Pixabay.com

6/6Relax

Vy odpočívate, on si však prehráva všetko, čo ste ho predtým učili. Pracuje dokonca rýchlejšie ako pri vašom vedomom učení. Prestávky čakajú na to, až ich doceníme a naučíme sa s nimi pracovať, apeluje štúdia.

„Výsledky nášho výskumu hovoria, že bdelý odpočinok je pre učenie novej zručnosti práve taký dôležitý ako samo jej praktizovanie. Zdá sa, že je to čas, keď naše mozgy komprimujú a konsolidujú to, čo sme cvičili,“ zhŕňa v tlačovej správe na serveri EurekAlert vedúci štúdie Leonardo G. Cohen.

Pri pokuse sa jeho tím zameral na učenie, ktorému sa hovorí procedurálne. To si vyžaduje prax, opakovanie, skúšanie. Môže to byť jazda na bicykli, hra na klavíri, učenie nového jazyka.

Vedci sa uspokojili s tým, že účastníkom svojho pokusu zadali oveľa jednoduchšiu úlohu. Mali na klávesnici vyťukávať kód „41234“ určenými prstami počas desiatich sekúnd tak rýchlo, ako to dokážu. Potom si rovnaký čas dopriali odpočinok a nasledovalo ďalšie kolo. Cyklus aktivity a odpočinku mali zopakovať celkovo tridsaťpäťkrát.

Odborníkov zaujímalo, čo sa odohráva v mozgu ich dobrovoľníkov, tak počas činnosti, ako predovšetkým pri pauzách. Vďaka metódam magnetickej rezonancie, magnetoencefalografie a špeciálnej technológie dokázali dešifrovať mozgové vlny, ktoré sa spájali s každou z vyťukávaných číslic.

Tak si mohli v mozgoch mužov a žien prečítať, že počas páuz nezaháľali. Naopak, aktivity, ktoré mozgy vykazovali pri cvakaní číslic na klávesnici, si mozgy cez prestávky znovu prehrávali. Lenže zhustene a zrýchlene.

Akoby si mozog pri pauze záznam zažitej činnosti pretáčal zrýchlene, až dvadsaťkrát. A niekoľkokrát za sebou, až dvadsaťpäťkrát. Pauzy pre neho neznamenali nečinnosť, boli, naopak, nanajvýš produktívne.

A platilo, že majitelia mozgov, ktoré boli pri prestávkach najsnaživejšie, podávali následne najlepšie výkony. Výskum tak vlastne rehabilituje prestávky a ich význam. Doteraz totiž vedci prisudzovali magickú moc konsolidácie pamäti spánku.

„Biologický význam bdelej konsolidácie bol akosi podceňovaný,“ usudzuje Cohen. „Poznatky štúdie nám hovoria, že musíme začať venovať oveľa viac pozornosti štruktúre učenia alebo cvičenia vzhľadom na mozgovú aktivitu, ktorá sa odohráva počas odpočinku,“ zdôrazňuje Cohen.

Lepšia práca a využitie páuz môže napríklad podporiť rehabilitáciu po mŕtvici, po úrazoch mozgu, môže poslúžiť ľuďom s poruchami učenia. Štúdie totiž preukázali, že učenie sa novým, komplexným schopnostiam dokáže zlepšovať pamäť a spomaľovať proces starnutia mozgu. FOTO: Pixabay.com