Keby bol mozog taký jednoduchý, že by sme ho mohli pochopiť, nebol by dosť inteligentný na to, aby sme ho prostredníctvom neho dokázali pochopiť – tvrdia svorne tí, ktorí takmer poldruhakilovej mase sivej hmoty zasvätili život. Teda neurovedci.
Vedomie tejto skutočnosti im napriek tomu nebráni v tom, aby do snahy porozumieť mu investovali všetko úsilie. A tie plody rozhodne stoja za to.
„Kedysi boli neurochirurgovia šťastní, keď po operácii mozgu pacient chodil a rozprával. Teraz potrebujeme viac. Aby nám partner pacienta povedal: viete čo, je taký ako pred operáciou. Smeje sa na rovnakých vtipoch, nestratil výrečnosť,“ vyjadril sa v rozhovore pre HN magazín neurochirurg Andrej Šteňo.
Komplexnosť mozgu sa totiž najjasnejšie vyjaví v momente, keď sa poškodí. Svoje o tom vedia aj reálne postavy z kníh legendárneho neurológa a spisovateľa Olivera Sacksa: muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, či žena, ktorá po autonehode nedokázala nielen stáť, ale ani ležať.
Tak fatálne sa jej porušilo centrum rovnováhy. Nehovoriac o ľuďoch, ktorí si z ničoho nič prestali cítiť vlastné telo, celé hodiny počuli v ušiach neexistujúcu hudbu alebo začali ignorovať všetko, čo sa nachádza vľavo. Vrátane ľavej polovice ich tváre a tela.
Ukrutné a rozmanité pasce, do ktorých človeka aj v 21. storočí vháňajú neurodegeneratívne ochorenia typu ALS či Alzheimerova choroba, motivujú vedcov k heroickým výkonom. A hoci výsledky ani zďaleka nie sú také, ako by (sme) chceli, porozumenie mozgu sa i tak prehlbuje kvantovými skokmi.
A špičkové zobrazovacie prístroje čoraz viac svedčia o tom, že človek môže byť väzňom svojho mozgu aj bez onkologických nálezov a iných podobných ochorení. Napríklad aj v dôsledku zlej výchovy či traumatických zážitkov. Ako sa tieto pasce prejavujú a ako sa z nich vymaniť? A vládne teda mozog nám alebo my jemu? Na všetky tieto otázky prináša veda posledných rokov fascinujúce odpovede.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.