Od pradávna sa vedci snažili pochopiť, prečo je nebo modré. A nielen oni. Svojou troškou do mlyna prispel už Leonardo da Vinci a po ňom niekoľko ďalších vedcov. Podstatu tohto fyzikálneho javu však vysvetlil až anglický fyzik John William Strutt alebo aj John Rayleigh či barón Rayleigh, od ktorého narodenia v pondelok uplynulo 180 rokov.
Blankyt oblohy teda prvýkrát vysvetlil v roku 1899 John William Strutt a spočítal, že intenzita rozptýleného svetla na molekulách vzduchu značne závisí od vlnovej dĺžky (je nepriamo úmerná jej štvrtej mocnine). Tento britský fyzik sa zaoberal aj akustikou a v roku 1904 dostal Nobelovu cenu za izolovanie prvku argón.
Prečo je obloha modrá?
K vysvetleniu modrej farby oblohy prispelo niekoľko fyzikov. Napríklad Angličan Thomas Young v roku 1801 na pokuse s dvoma štrbinami preukázal vlnový charakter svetla, pričom prišiel aj na to, že farba je daná vlnovou dĺžkou.
Sedemdesiat rokov na to John Strutt popísal jav, pomenovaný po ňom ako Rayleighov rozptyl svetla, a odvodil rovnicu pre závislosť rozptylu svetla v atmosfére na vlnovej dĺžke - svetlá kratších vlnových dĺžok (modrá) sa rozptyľujú viac ako svetlá dlhších vlnových dĺžok (zelená, červená).
Chemik aj fyzik
Až si chemik John Rayleigh pri štúdiu hustoty plynov všimne, že nie je dusík ako dusík. Ten atmosférický váži o plných šesť miligramov na liter viac ako dusík pripravený rozkladom zlúčenín...
V roku 1894 Strutt s Williamom Ramsayom vykonali pokus, pri ktorom izolovali plyn, ktorý nazvali podľa gréckeho výrazu pre "lenivý, nečinný" - argón, za čo dostali neskôr Nobelovu cenu. Rayleigh teda spolu s kolegom Williamom Ramsayom vyvodzujú (napokon ako už pred rokmi Henry Cavendish), že vo vzduchu musí byť okrem kyslíka a dusíka ešte niečo.
Tak prichádza na svet argón a onedlho aj neón, kryptón a xenón. Barón Rayleigh, ktorý zomrel 30. júna 1919, je tiež autorom hlavného diela v odbore akustiky - dvojdielneho spisu Teória zvuku (1878), ktorého prvá časť hovorí o mechanizme vibrácií a druhá o akustickom šírení vĺn.