1/6Problém nastáva, ak sa začneme v bežnom živote správať neslobodne.FOTO: Pixabay
2/6Všímajme si svoje myslenie
Príčinou vzniku úzkosti sú určité automatické myšlienkové toky. V bežnom živote sme ale často presvedčení, že je to naopak. Máme dojem, že nás úzkosť „prepadla“ a vznik týchto trýznivých myšlienok spôsobila.
„Skúsme sa vedome oddeľovať od obsahov našej mysle a identifikovať včas reťazce toxického myslenia. Musíme dospieť k hlbšiemu pochopeniu toho, že nie sme totožní s naším myslením. Nie sme neschopní, divní, ohrození či slabí ľudia. Vo chvíľach úzkosti sme iba ľudia, ktorým idú hlavou vtieravé myšlienky týkajúce sa nášho možného zlyhania, hanby či ohrozenia,“ radí odborníčka.
Pokiaľ sa dokážeme od týchto myšlienok oddeliť, sme schopní tiež oveľa lepšie a skôr odhaliť náš individuálny, sebazraňujúci myšlienkový automatizmus a prehlušiť ho včas nejakým protipodnetom.
Odporúča sa napríklad zmeniť prostredie, pustiť si hlasnú hudbu, začať sa pohybovať a pod. Na zmiernenie večernej úzkosti často pomáha počúvanie audiokníh do slúchadiel.FOTO: Pixabay.com
3/6Naučme sa pracovať s dychom
Úzkosť je v podstate stresová reakcia, ktorá zasahuje nielen našu myseľ, ale aj telo. Tieto nepríjemné stavy sú vyvolané podvedomým skracovaním dychu, čo vedie k zvýšenej koncentrácii kyslíka v krvi. Existujú dychové cvičenia, pri ktorých nácviku nám pomôžu odborníci.
Najjednoduchšiu formu dychovej intervencie ale zvládneme určite aj sami. V pokoji sa usadíme alebo si ľahneme a pokúsime sa sústrediť na vlastný dych.
Po každom výdychu zadržíme dych zhruba na desať sekúnd. Potom sa opäť nadýchneme. V cvičení pokračujeme, kým sa úzkosť nezmierni. FOTO: Pixabay.com
4/6Starajme sa o životosprávu
Náš jedálniček ovplyvňuje intenzitu úzkostných stavov. Jedným z dôležitých faktorov je vyvážená strava, ktorá obsahuje dostatok vlákniny aj sacharidov.
Nedostatok sacharidov v strave môže mať na úzkostného človeka dramatický vplyv.
Preto sa rozhodne neodporúča, aby sa úzkostní ľudia púšťali do rôznych jednostranných nízkosacharidových diét (ketodieta, low-carb alebo Atkinsonova diéta a ďalšie).
Na druhej strane sú tu živiny, ktoré podporujú našu odolnosť voči stresu a úzkosti. Patria k nim potraviny bohaté na antioxidanty (brokolica, avokádo, jablká, vlašské orechy), potraviny bohaté na horčík a kyselinu listovú (zelený šalát, špenát, orechy a celozrnné pečivo) alebo potraviny bohaté na probiotiká (kefíry, jogurty).
V prípade ataky úzkosti, sprevádzanej obvykle nechutenstvom, môžeme ako prvú pomoc použiť napr. hroznový cukor. FOTO: Pixabay.com
5/6Nepodľahnime pokušeniu prehlušiť úzkosť alkoholom
Mnohí ľudia siahnu na rýchle zmiernenie úzkosti po pohári alkoholu. Etanol, ktorý je obsiahnutý v alkoholických nápojoch, skutočne vedie ku krátkodobej relaxácii mozgu, pretože ho pomôže uvoľniť. Ide však o prechodnú úľavu, za ktorú dotyčný zaplatí vysoké úroky.
Po odznení účinkov alkoholu sa úzkosť vracia ešte vo vyššej miere. Konzumácia alkoholu a ďalších psychoaktívnych látok nabúrava totiž už aj tak krehkú neurofyziologickú rovnováhu úzkostného človeka a jeho problémy jednoznačne zhoršuje.
Ďalším rizikom je pochopiteľne vznik závislosti na alkohole, ktorá na neliečenú úzkostnú poruchu bohužiaľ často nasadá. FOTO: Pixabay.com
6/6Starajme sa o svoju energiu
Úzkosti zhoršuje stav vyčerpania, ktorý pramení predovšetkým z nedostatku spánku a jednostrannej činnosti.
Vyčerpanie je niečo iné ako zdravá telesná únava, ktorú pociťujeme po nejakej športovej aktivite alebo telesnej práci. Tá je naopak mocnou zbraňou v boji proti úzkostiam všetkého druhu.
„Ak pocítime nával úzkosti, ktorá ešte nie je úplne paralyzujúca, okamžitú úľavu nám prinesie rýchla prechádzka, krátky beh, chôdza do schodov a podobne. Zaradenie pravidelného pohybu do nášho života pôsobí veľmi preventívne. Nemusí vôbec ísť o nejaký náročný šport, vyžadujúci dobrú kondíciu a silné svalstvo,“ radí Marie Funke.
Odborníci najmä odporúčajú takzvaný kardio pohyb, pri ktorom neprekročíme určitú hranicu tepovej frekvencie.
Pre priemerného človeka je to napríklad rýchlejšia chôdza, pri ktorej zrýchlene dýchame, ale sme schopní ešte hovoriť.
Vďaka fyziologickým zmenám v tele a mozgu, ktoré takú telesnú aktivitu sprevádzajú, môže mať na úzkosti a depresie blahodarný vplyv. FOTO: Pixabay.com