„Slza na tvári času.“ To napísal indický básnik Rabindranath Tagore o slávnom indickom mauzóleu Tádž Mahal. Mughalský cisár Šáhdžahán ho nechal v polovici 17. storočia vybudovať ako pamätník milovanej manželky Mumtáz Máhal.
Každý však nedáva svoj zármutok nad stratou blízkych najavo monumentálnou stavbou. Spôsoby, akým ľudia prejavovali žiaľ, nadobúdali veľmi pestrú podobu. Starí Gréci si napríklad na znamenie smútku strihali vlasy a ich pramene pokladali na telo nebožtíka.
Žalom skrúšení príslušníci papuánskeho kmeňa Daniovcov si usekávajú prstami na ruke a v Indii sa nechávali vdovy upaľovať na manželovej pohrebnej hranici v obrade známom ako siatie.
Smutní nad stratou svojich blízkych aj ostatní živočíchy? S istotou to nevieme, pretože nečítame ich myšlienky – a zvieratá nám to nemôžu povedať. Aj keď…
Šimpanzicu Washoe naučili manželia Gardnerovi v 60. rokoch minulého storočia okolo 250 znakov americkej znakovej reči pre nepočujúcich, aby sa s ňou mohli dohovárať.
A potom sa stalo, že Washoeina ošetrovateľka Kat neprišla niekoľko týždňov do práce, pretože potratila. Washoe ženu po návrate radostne vítala a Kat sa rozhodla šimpanzici vysvetliť svoju dlhú neprítomnosť. Znakovou rečou jej povedala: „Moje dieťa zomrelo.“
Washoe na ňu chvíľu pozerala, potom sklopila oči, a keď sa na Kat znovu pozrela, priložila si ukazovák k spodnému viečku a ťahala ho dole po tvári. Tento posunok znamená v znakovej reči „plakať“.
Pochopila Washoe smrť Katinho dieťaťa? Alebo sa jej znak vybavil na základe predchádzajúcich „rozhovorov“, kde sa popri znaku pre smrť niekedy uplatnil aj znak pre plač?
Washoe zažila stratu potomka na vlastnej koži. Prišli o dve mláďatá. Jedno zomrelo krátko po pôrode v dôsledku ťažkej srdcovej chyby, dr...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.