Veľká koralová bariéra v Austrálii zažíva najhoršie blednutie v histórii, oznámil v stredu príslušný úrad, ktorý má na starosti jej ochranu a starostlivosť. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Veľká koralová bariéra, často označovaná za najväčšiu živú štruktúru na svete, je 2300 kilometrov dlhá oblasť, ktorá je domovom obrovskej biodiverzity vrátane viac ako 600 druhov koralov a 1625 druhov rýb.
Letecké prieskumy však podľa vedcov ukázali, že približne 730 z viac ako 1000 útesov na Veľkej koralovej bariére vybledlo, tvrdí Úrad pre morský park Veľkej koralovej bariéry (GBRMPA) financovaný z federálnych zdrojov.
"Kumulatívne vplyvy, ktoré sa toto (austrálske) leto vyskytli na celom útese, boli vyššie ako v predchádzajúcich letách," uvádza vo vyhlásení GBRMPA, podľa ktorého ide už o piate masové vyblednutie bariéry za uplynulých osem rokov.
K procesu blednutia dochádza vtedy, keď koraly vylučujú mikroskopické riasy, známe ako zooxantely, aby prežili. Ak vysoké teploty pretrvávajú, koraly môžu nakoniec zblednúť a odumrieť.
Hlavný vedecký pracovník úradu Roger Beeden uviedol, že najväčšiu hrozbu pre koralové útesy na celom svete predstavuje zmena klímy. "Veľká koralová bariéra je neuveriteľný ekosystém a hoci opakovane dokazuje svoju odolnosť, toto leto bolo pre ňu mimoriadne náročné," povedal.
Austrália investovala približne päť miliárd austrálskych dolárov do zlepšenia kvality vody, zníženia účinkov zmeny klímy a ochrany ohrozených druhov.
Krajina je jedným z najväčších svetových vývozcov zemného plynu a uhlia a len nedávno si stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
To, či tieto snahy budú stačiť na to, aby si bariéra zachovala štatút Svetového prírodného dedičstva, preskúma Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru ešte tento rok.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
