Oznámila to Nobelova komisia v Kráľovskej švédskej akadémii vied v Štokholme.
BREAKING NEWS The 2017 #NobelPrize in Physics is awarded to Rainer Weiss, Barry C. Barish and Kip S. Thorne @LIGO. pic.twitter.com/za1GNsAfnE
— The Nobel Prize (@NobelPrize) October 3, 2017
Veľa ľudí očakávalo, že cenu dostanú práve vedci, ktorí nám priniesli prvý objav gravitačných vĺn na začiatku roka 2016. Nemec Rainer Weiss je emeritný profesor na MIT, ktorý sa významne podieľal na navrhovaní LIGO - vedeckého zariadenia, ktoré rozpoznalo gravitačné vlny vo vesmíre.
Barry C. Barish a Kip S. Thorne pochádzajú z USA a obaja pracujú v Caltechu. Barish je profesorom fyziky a Thorne pracuje ako teoretický fyzik.
Už v polovici sedemdesiatych rokov Weiss analyzoval možné zdroje hluku v pozadí, ktoré by rušili merania a taktiež navrhol laserový interferometer, ktorý by prekonal tento hluk. Thorne a Weiss boli pevne presvedčení, že gravitačné vlny môžu byť odhalené a prinášajú revolúciu v našich vedomostiach o vesmíre.
Video, ktoré vysvetľuje, ako funguje detektor LIGO. Je to mimoriadne zariadenie:
Vyplnilo sa dávne Einsteinovo proroctvo
Objav gravitačných vĺn, ktorý vedci oznámili začiatkom februára 2016, podľa The New York Times vyplnilo posledné "proroctvo" Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.
Gravitačné vlny sú zjednodušene vlnky v tkanine časopriestoru, ktoré slávny fyzik Albert Einstein predpovedal pred sto rokmi. Zároveň ide aj o ďalšie potvrdenie povahy čiernych dier, ktoré vznikajú nahustením obrovského množstva hmoty do malého priestoru, čím sa časopriestor ohne až do takej miery, že gravitácia, ktorú čierna diera spôsobuje, nedovolí uniknúť ani svetlu.
Všeobecnejšie a poetickejšie povedané, znamená objav gravitačných vĺn nahliadnutie do najhlbších tajomstiev fyzikálnej reality. Ide aj o indíciu, že teória Veľkého tresku je správna.
Vlny zachytili dve antény v tvare písmena L v štátoch Washington a Louisiana známe ako LIGO 14. septembra 2015. "Myslím si, že Einstein by bol veľmi šťastný," povedala vo februári 2016 hovorkyňa LIGO Scientific Collaboration Gabriela González.
Einstein prepísal pravidlá
Keď Einstein v roku 1915 zverejnil svoju teóriu, prepísal pravidlá pre priestor a čas, ktoré pred 200 rokmi zaviedol iný slávny fyzik, Isaac Newton. Einstein zbúral dovtedajšie presvedčenie o tom, že priestor je statický a čas je absolútny - teda, že čas plynie všade a za každých podmienok rovnako.
Namiesto toho tvrdil, že hmota a energia deformujú geometriu vesmíru, podobne, ako bowlingová guľa ohne trampolínu. Ohyb na trampolíne spôsobí, že menšie objekty sa zosunú k bowlingovej guli. Veľmi laicky sa dá povedať, že podobným spôsobom funguje aj gravitácia.
Hmota a energia môžu spôsobiť, že časopriestor sa natiahne, stiahne či rozvlní a vytvorí tak gravitačné vlny.
Plán vyhlásenia cien
- Nobelova cena za chémiu v stredu 4. októbra o 11:45
- Nobelova cena za literatúru vo štvrtok 5. októbra
- Nobelova cena za mier v piatok 6. októbra o 11:00
- Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela v pondelok 9. októbra o 11:45
Ďalší favoriti
Spoločnosť Clarivate Analytics prišla s niektorými ďalšími favoritmi na tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku. Spomínalo sa trio Phaedon Avouris, Cornelis Dekker a Paul McEuen za prácu na elektronike založenej na uhlíku. Navrhovali však aj Mitchella Feigenbauma za prácu na nelineárnych a chaotických fyzikálnych systémoch a pre identifikáciu konštanty Feigenbaum a Rashida A Sunyaeva za jeho prácu o pôvode vesmíru.
Ďalším vedcom, ktorý mal nádej je William Borucki, vedec projektu na Keplerovom vesmírnom teleskope NASA, ktorý našiel viac ako 1000 planét mimo našej slnečnej sústavy.
Minulý rok Nobelovu cenu dostali traja Briti - David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz za svoju prácu o stavoch hmoty. Ich práca pomáha vysvetliť, prečo majú niektoré materiály neočakávané elektrické vlastnosti a v budúcnosti by mohli pripraviť cestu pre kvantové počítače.
Kráľovská švédska akadémia vied odovzdala od roku 1901 110 cien za fyziku. Nobelovu cenu za fyziku získali zatiaľ len dve ženy - Marie Curie v roku 1903 a Maria Goeppert Mayerová v roku 1963.