Tento trend nemožno zvrátiť, ani ak sa ľudstvu podarí udržať globálne oteplenie pod hranicou 1,5 stupňa, upozorňujú vedci z neziskovej výskumnej skupiny Climate Central.
Najohrozenejšia Ázia
Tí použili globálne údaje o nadmorskej výške a populácii na analýzu častí sveta, ktoré budú najzraniteľnejšie voči zvýšeniu hladiny morí.
Podľa správy sú malé ostrovné krajiny ohrozené takmer úplnou stratou pôdy a osem z desiatich oblastí najviac vystavených zvýšeniu hladiny mora je v Ázii. Čína, India, Vietnam a Indonézia sú v prvej päťke krajín, ktoré sú najviac ohrozené dlhodobým nárastom hladiny morí.
Sú to tiež štáty, ktoré v posledných rokoch viac spaľovali uhlie. Takmer 60 percent zostávajúcej ropy a zemného plynu a 90 percent zásob uhlia na planéte by malo zostať pod zemou do roku 2050, aby bola väčšia šanca udržať otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia.
Na to, aby sa väčšina regiónov na svete vyhla kritickému klimatickému prahu, musí dosiahnuť maximálnu produkciu fosílnych palív teraz alebo v priebehu ďalšieho desaťročia.
Zaplavené oblasti aj po znížení emisií
Podľa analýzy na pôde, ktorá bude nakoniec zaplavená, aj keď sa znížia emisie skleníkových plynov, v súčasnosti žije zhruba 385 miliónov ľudí.
Ak sa otepľovanie obmedzí na 1,5 stupňa, zvýšenie hladiny mora by postihlo oblasť, v ktorej dnes žije 510 miliónov ľudí.
A ak planéta dosiahne 3 stupne, línia prílivu a odlivu by mohla zasahovať nad zemou, kde žije viac ako 800 miliónov ľudí.
„V súčasnosti žije asi päť percent svetovej populácie pod úrovňou, ktorú svetové moria dosiahnu pri prílive pod vplyvom oxidu uhličitého, ktorý je nahromadený v atmosfére,“ povedal Ben Strauss, šéf výskumu Climate Central.
Jeho súčasná koncentrácia je o 50 percent vyššia, ako bola v roku 1800, priemerná teplota na povrchu Zeme stúpla o 1,1 stupňa Celzia. To je podľa Straussa dostačujúce pre vzostup hladín morí o dva metre.
„Záväzky parížskej klimatickej dohody počítajú so vzostupom morí o tri metre, otázne len je, za ako dlho k nemu dôjde,“ uvádza Strauss.