Predpokladajú, že keďže je soľ veľmi odrážajúca, mohla by odraziť slnečné svetlo späť do vesmíru a pomáhať tak ochladiť Zem, píšu v správe, ktorú predstavili na konferencii Lunar and Planetary Science v Texase.
Ale iní vedci si nie sú takí istí. Táto myšlienka patrí do kategórie geoinžinierstva, zámerného rozsiahleho pokusu o zmenu životného prostredia ako prostriedku na boj proti zmene klímy.
"Je to zaujímavý nápad. Ale zdá sa, že väčšina z týchto geoinžinierských schém, aj keď potenciálne príťažlivých na povrchu, je plných potenciálnych nezamýšľaných dôsledkov, keď sa na ne pozriete podrobnejšie," uviedol v rozhovore pre Live Science Michael Mann, profesor meteorológie na Penn State University.
Soľný nápad
Slaný návrh je skôr úsilím, ktoré by mohlo byť použité na kompenzáciu klimatických zmien v prípade, že ľudia nedokážu výrazne znížiť emisie skleníkových plynov, ako sú emisie oxidu uhličitého, ktoré prispievajú k rastúcim teplotám Zeme. Myšlienka je nasadiť soľ do hornej troposféry, kde lieta väčšina komerčných lietadiel kvôli jej poveternostným podmienkam a mrakom.
S myšlienku sčasti prišiel Robert Nelson, vedúci vedecký pracovník Planetary Science Institute, neziskovej organizácie, ktorej vedci študujú planetárne systémy vrátane slnečnej sústavy.
Ich návrh nie je prvou myšlienkou geoinžinierstva. Ďalší vedci považovali vstrekovanie drobných častíc známych ako aerosóly do stratosféry, oblasti nad troposférou, za spôsob chladenia planéty.
Tieto častice, či už sú to aerosóly alebo kuchynská stolová soľ, môžu pôsobiť ako prírodné aerosóly, ktoré ochladzujú planétu po vulkanickej erupcii. Napríklad séria obrovských výbuchov z islandskej sopky Eldgjá z rokov 939 až 940 viedla k jednému z najchladnejších liet, ktoré severná pologuľa zažila za posledných 1500 rokov.
Avšak mnohí vedci skúmajúci aerosóly naznačili, že používanie diamantového prachu alebo oxidu hlinitého je škodlivé pre ozónovú vrstvu, ktorá chráni povrch Zeme pred niektorými slnečnými ultrafialovými lúčmi, a ľudským zdravím.
Ale v roku 2015 pri skúmaní odparovaných solí na povrchoch telies slnečnej sústavy, ako je trpaslíčia planéta Ceres, si Nelson uvedomil, že stolová soľ je možnosť. Má väčšiu odrazivosť ako oxid hlinitý a je neškodná pre ľudí. "Navyše, ak by bola rozomletá na malé častice a uvoľnená do hornej troposféry, soľ by neblokovala infračervené teplo uvoľnené Zemou, čo tiež pomáha planéte vychladnúť," povedal.
Škodlivé pre ozónovú vrstvu i ľudí
Tento návrh je však ešte v počiatočnom štádiu. "Je ťažké dostatočne zdôrazniť, koľko ďalšieho výskumu by bolo potrebného na overenie jeho použiteľnosti," povedal Kelly McCusker, vedec z nezávislej výskumnej spoločnosti Rhodium Group v New Yorku.
"Soľ obsahuje chlór, ktorý je súčasťou chlorofluorokarbónov. Tie poškodzujú ozónovú vrstvu," povedal Mann. Zatiaľ čo poškodzovanie ozónovej vrstvy nespôsobuje zmenu klímy, je škodlivé pre ľudské zdravie, pretože prepúšťa ultrafialové žiarenie na Zem.
Simone Tilmes, vedecký pracovník Národného centra pre výskum atmosféry v Boulderi v Colorade dodáva, že soľ často obsahuje jód, reaktívny prvok, ktorý nemôže ovplyvniť chemickú reakciu ozónu v troposfére, ale tiež ovplyvňuje chemické reakcie v stratosfére.
"Navyše odrazivosť soli sa doteraz merala v laboratórnom prostredí a nevieme, ako by sa jej vlastnosti zmenili po roznáške nejakým zariadením," povedal McCusker. Je tiež nejasné, koľko soli by bolo potrebné nasadiť na zníženie povrchovej teploty, alebo ako by sa vzájomne ovplyvňovala s vodnou parou, mrakmi a atmosférou vo všeobecnosti.
McCusker a Mann súhlasili s tým, že najlepším spôsobom, ako bojovať proti klimatickým zmenám zapríčineným ľuďmi, je zníženie emisií skleníkových plynov na celom svete. Nelson plánuje pokračovať v štúdiu vlastností soli, aby zistil, či je projekt možný. Ale tiež uznal, že soľ nemôže vyriešiť dlhodobé výzvy týkajúce sa zmeny zemskej klímy.