Rizikové sú podľa Cajthamlovej všetky teploty presahujúce tridsať stupňov. Na ľudský organizmus má podľa nej neblahý vplyv nielen samotné teplo, ale aj prílišné slnečné žiarenie. "Viac sa tvoria napríklad voľné radikály z automobilového priemyslu, z výfukov. Ide o tzv. losangeleský typ smogu," popisuje lekárka. Odporúča používať pokrývku hlavy ako ochranu pred nebezpečenstvom úpalu či úžehu, pobyt vo vetraných priestoroch a časté sprchovanie.Pixabay
StoryEditor

Svet prehráva vojnu s globálnym otepľovaním. Extrémy sa stali bežným počasím

18.08.2018, 00:01
Plamene z divokých požiarov pustošia krajinu severnej pologule od Kalifornie až po Sibír.

V Grécku pred pár dňami oheň zabil stovku ľudí. Obyvateľov mnohých štátov dusia úmorné horúčavy, kvôli ktorým v Japonsku zomrelo 125 ľudí.

Podobné pohromy boli kedysi extrémnymi výkyvmi počasia, dnes sú bežné. Aj keď sa zdá, že sebazáchovné inštinkty povedú obyvateľov sveta za víťazstvom nad globálnym otepľovaním, zatiaľ s ním prehrávajú, píše týždenník The Economist. 

Vedci už dlhšie upozorňujú, že s otepľovaním planéty, ktorá je dnes zhruba o jeden stupeň Celzia teplejšia ako v dobe, sa začala priemyselná éra, sa počasie zblázni.

Podľa jednej predbežnej analýzy by pravdepodobnosť, že nastane také horúce leto, ako dnes zažíva Európa, bola približne polovičná, ak by ľudia nezapríčinili globálne otepľovanie. 

Čím jasnejší je dopad klimatických zmien, tým väčšie sú výzvy, ktoré ľudstvo čakajú. Tri roky po tom, čo sa štáty v Paríži zaviazali udržať nárast teplôt pod dvomi stupňmi v porovnaní s predindustriálnou érou, emisie skleníkových plynov opäť rastú. To isté platí o investíciách do ropy a plynu.

V roku 2017 stúpol po prvýkrát po štyroch rokoch dopyt po uhlí. Dotácie na obnoviteľné zdroje energie, teda solárnu a veternú energiu sa v mnohých štátoch znižujú. Jadrová energia, ktorá klíme neškodí, je drahá a nepopulárna.

Chcelo by sa povedať, že ide o prechodné neúspechy a že ľudstvo sa svojim sebazáchovným inštinktom nakoniec predsa len prepracuje k víťazstvu nad globálnym otepľovaním. Ale v skutočnosti túto vojnu prehráva.

61 percent ľudí považuje klimatické zmeny za hrozbu
Nedá sa povedať, žeby sme neboli svedkami žiadneho pokroku. Solárne panely, veterné turbíny a ďalšie technológie sú lacnejšie a efektívnejšie a ich využívanie neustále rastie.

Minulý rok sa vo svete predalo viac ako milión elektroautomobilov. V niektorých slnečných mestách je obnoviteľná energia lacnejšia ako uhlie.

Obavy verejnosti stále rastú. Prieskum v 38 štátoch vlani ukázal, že 61 percent ľudí považuje klimatické zmeny za vážnu hrozbu. Väčšie obavy vyvolávajú už iba teroristi z Islamského štátu. 

Investori na Západe sa obracajú chrbtom k firmám fungujúcim na báze ropy a uhlia. Veľa amerických miest chce pokračovať v ekologicky zodpovednej politike navzdory rozhodnutiam prezidenta Donalda Trumpa opustiť dohodu z Paríža. 

V smogom zahltenej Číne a Indii sa ľudia snažia presvedčiť vlády, aby prehodnotili plány, ktoré počítajú s elektrifikáciou založenou na uhlí. 

Optimisti tvrdia, že svet bez uhlíkových emisií je na dosah. Ale vzhľadom k tomu, aké ťažké je dosiahnuť dohody o spoločných cieľoch a presadiť ich, to bude mimoriadne zložité.

Na vine je dopyt po energiách

Medzi dôvody patrí nárast dopytu po energiách, obzvlášť v rozvíjajúcej sa Ázii. V rokoch 2006 až 2016 spotreba energie v tamojších ekonomicky rastúcich krajinách išla nahor o 40 percent.

Spotreba uhlia, ktoré je s prehľadom najšpinavším fosílnym palivom, vzrástla o 3,1 percenta ročne. Elektrina z fosílnych palív sa jednoduchšie napojí na súčasnú rozvodnú sieť, ako obnoviteľné zdroje závislé na počasí. 

Ďalšou príčinou je ekonomická a politická nezodpovednosť. Horúčavy rozpustili ľadovcovú špičku hory. Čím viac krajina spotrebúva fosílne palivá, tým horšie sa ich zbavuje.

Mocné lobby a voliči stojaci za nimi stále udržiavajú uhlie ako významnú súčasť energetického mixu. Zmena zabehaného systému môže trvať roky. 

Británia iba minulý rok zažila prvý deň od priemyselnej revolúcie v 19. storočí, kedy sa nemusela spoliehať práve na uhlie. 

Posledným dôvodom je technická náročnosť obmedzovania uhlíkových emisií mimo energetiku. Oceliarstvo, výroba cementu, poľnohospodárstvo, doprava a ďalšie ekonomické aktivity spôsobujú viac ako polovicu svetových emisií uhlíka. 

Technicky je náročnejšie obmedziť ich ako pri výrobe elektriny. Chránia ich aj záujmy jednotlivých odvetví. A úspechy sa môžu ukázať iba ako ilúzia.

Napríklad viac ako milión čínskych automobilov jazdí na elektriny vyrábajú z viac ako dvoch tretín u zhlia a tak tieto elektromobily produkujú viac kysličníku uhličitého ako iné úsporné autá, ktoré jazdia na benzín. 

O globálnom otepľovaní sme sa rozprávali pred pár mesiacmi aj s klimatológom Milanom Lapinom: 

01 - Modified: 2024-12-11 15:19:55 - Feat.: - Title: Koľko nás budú stáť klimatické zmeny, ak prekročíme body zlomu? Experti varujú v novom výskume 02 - Modified: 2024-12-03 10:00:00 - Feat.: - Title: NASA objavila tajnú armádnu základňu pochovanú pod ľadom v Grónsku. Aká katastrofa nám hrozí, keď sa ľad roztopí? 03 - Modified: 2024-11-29 16:28:33 - Feat.: - Title: „No-go“ zóny môžu byť kľúčové pre ochranu biodiverzity a práv miestnych obyvateľov 04 - Modified: 2024-11-25 23:00:00 - Feat.: - Title: Éra globálneho varu. Nové údaje ukazujú, ako tento rok vytvoril nechcené rekordy v klimatickej kríze 05 - Modified: 2024-11-20 23:00:00 - Feat.: - Title: Toto bude prvý celý rok s globálnym otepľovaním nad 1,5 stupňa, hovorí predpoveď. Čo to pre nás znamená?
menuLevel = 2, menuRoute = science/klima-a-fyzika, menuAlias = klima-a-fyzika, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
27. december 2024 14:23