Výskumníci sa domnievajú, že negatívny vplyv sa zvyšuje s vekom a najviac postihuje mužov s nižším vzdelaním.
Americko-čínska štúdia počas štyroch rokov monitorovala matematické a slovné zručnosti približne 20-tisícov ľudí v Číne. Jej výsledky majú podľa skúmajúcich vedcov celosvetový význam, pričom viac ako 80 percent mestskej populácie na svete dýcha nebezpečnú úroveň znečisteného ovzdušia.
Štúdia uverejnená v časopise americkej Národnej akadémie vied bola založená na meraniach oxidu siričitého, oxidu dusičitého a častíc s priemerom menších ako 10 mikrometrov, kde žili účastníci. Nie je však jasné, ktorá z týchto troch škodlivín mala na výsledok štúdie najväčší vplyv. Neboli do nej totiž zahrnuté oxid uhoľnatý, ozón a väčšie častice.
Neviditeľný zabijak
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hovorí o neviditeľnom zabijakovi, ktorý ročne pripraví predčasne o život odhadom sedem miliónov ľudí.
"Poskytujeme dôkaz, že vplyv znečistenia ovzdušia na slovné testy sa stáva výraznejším, keď ľudia starnú, najmä u mužov a menej vzdelaných," uviedla štúdia. Znečistenie podľa nej tiež zvyšuje riziko degeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba a iné formy demencie.
„Použitá vzorka umožnila zistiť vplyvy znečistenia vzduchu na ľudí s ich pribúdajúcim vekom. Výsledky opisujúce vplyv počas životného behu sú úplne nové,“ povedal jeden zo spoluautorov štúdie Xi Chen z univerzity v Yale.
Už aj predchádzajúce štúdie ukázali, že znečistenie ovzdušia malo negatívny vplyv na kognitívne schopnosti študentov. Nové testovanie bolo vykonané v rokoch 2010 až 2014 u osôb starších ako desať rokov. Kognitívne schopnosti sa merali na základe 24 štandardizovaných matematických úloh a 34 slovných poznávacích úloh.
"Táto najnovšia štúdia sa zhoduje s predchádzajúcimi výskumami. Nové je na nej ale to, že sa zameriava na situáciu v Číne a na fakt, že v porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami je veľmi podrobná. Nové je aj to, že rozlišuje podľa pohlavia a podľa veku," povedal Derrick Ho z hongkonskej technickej univerzity. Zameral sa pritom na extrémne podmienky ako je smog a ich vplyv na zdravie.
Riziko depresie
Predpokladá sa že mnohé znečisťujúce látky priamo ovplyvňujú chémiu mozgu rôznymi spôsobmi, častice môžu napríklad prenášať toxíny cez malé priechody a priamo vstúpiť do mozgu. Niektoré znečisťujúce látky môžu tiež mať psychologické účinky, čím sa zvyšuje riziko depresie.
Zo štatistík vyplýva, že znečistené ovzdušie predvlani vo svete zabilo 4,2 milióna ľudí a každoročne kvôli nemu zomiera predčasne sedem miliónov ľudí. Okolo 91 percent svetovej populácie žije v prostredí, kde škodliviny prevyšujú normy odporúčané WHO. Medzi dvadsiatimi najviac znečistenými mestami je 14 indických, pričom na prvom mieste zoznamu je Kanpur. Znečistený vzduch dýcha vo svete deväť z desiatich ľudí.
Štúdia v závere konštatuje, že zistenia o škodlivom vplyve znečisteného ovzdušia na kognitívne schopnosti, najmä potom na mozog starnúcej populácie, naznačuje, že môže mať na spoločnosť oveľa väčší vplyv, než sa doteraz myslelo. Xi Chen z univerzity v Yale upozornil, že u starších ľudí - v štúdii u tých nad 55 rokov - je vplyv škodlivín ťažké zmierniť. Ide totiž o účinky, ktoré sa kumulujú s vekom.