V novej štúdii medzinárodná skupina výskumníkov analyzovala fosílne záznamy, aby sledovala, ako sa zmenila vegetácia planéty, keď Zem vyliezla z poslednej doby ľadovej pred tisíckami rokov. Potom vedci použili svoje údaje na to, aby predpovedali, ako sa vegetácia v budúcnosti - a všetko závislé na nej - zmení.
"Planéta smeruje z hľadiska klímy na nezmapované územie," uviedol spoluautor štúdie Jonathan Overpeck, dekan Školy pre životné prostredie a udržateľnosť na univerzite v Michigane.
Fosílne záznamy ukazujú, že svet je veľmi citlivý na teplotné zmeny, čo naznačuje, že ak by emisie fosílnych palív pokračovali v nezmenšenej miere, zrýchlené otepľovanie by mohlo viesť k dramatickým zmenám vo vegetácii a ekosystémoch po celom svete, píše časopis Science.
"Následne by otepľovanie mohlo viesť k zmenám množstva uhlíka, ktoré môžu rastliny ukladať, k dostupnej dodávke vody a globálnej biodiverzite, od ktorej závisí nielen zdravý a fungujúci ekosystém, ale aj medicína, potraviny a stavebné materiály," povedal Overpeck.
Staroveký peľ a rastlinné fosílie
Od vrcholu poslednej doby ľadovej pred 21 000 rokmi až po rannú holocénnu epochu - súčasný geologický vek - sa planéta zahriala o približne 4 až 7 stupňov Celzia. Ak sa skleníkové plyny podstatne neznížia, magnitúda otepľovania, ktorá sa objavila v priebehu 11 000 rokov po skončení doby ľadovej, sa stane počas oveľa kratšieho obdobia, a to 100 až 150 rokov.
Kvôli dešifrovaniu toho, ako sa v minulosti zmenila životnosť rastlín, výskumníci analyzovali staroveký peľ a rastlinné fosílie z takmer 600 miest na každom kontinente okrem Antarktídy. Zmeny, ktoré pozorovali, rozdelili do dvoch kategórií: kompozičné zmeny alebo zmeny v rastlinných druhoch v oblasti a veľké štrukturálne zmeny, ako napríklad tundra, ktorá sa stáva lesom alebo listnatý les, ktorý sa stáva stálozeleným lesom. Rôzne zmeny boli klasifikované ako "veľké", "mierne" alebo "nízke".
Potom so zameraním sa na miesta s miernymi alebo veľkými zmenami, vedci ďalej klasifikovali lokality, tentokrát venovali pozornosť úlohe, ktorú by zmena klímy mohla zohrávať v posunoch. Používali rovnakú mieru pre rolu klímy (nízka, stredná alebo veľká). Inými slovami, výskumníci sa snažili určiť, či veľké zmeny boli spôsobené klimatickou zmenou alebo výsledkom napríklad ľudskej činnosti alebo veľkých zvierat.
Výskumníci zistili, že otepľovanie po poslednej dobe ľadovej zohralo veľkú úlohu pri zmenách vegetácie po celom svete. Oblasti, ktoré mali najväčšie teplotné zmeny, mali tendenciu byť tie, ktoré majú najväčšie vegetačné zmeny, ukázala štúdia.
Širšia zmena bez obmedzenia emisii
Otepľovacie teploty vo veľkej miere zmenili zloženie vegetácie v 71 percentách miest na celom svete a štruktúru vegetácie v 67 percentách miest. Stúpajúce teploty zase mierne zmenili zloženie v ďalších 27 percentách miest a štruktúra v 28 percentách miest.
Zmeny v živote rastlín boli najvýraznejšie v stredných až vysokých zemepisných šírkach na severnej pologuli, ako aj v južnej časti Južnej Ameriky, v tropickej a južnej Afrike, indo-tichomorskej oblasti, Austrálii, na Novom Zélande a v ďalších krajinách Oceánie.
Tam boli tiež niektoré miesta, ktoré ukázali veľmi malé kompozičné alebo štrukturálne zmeny vo vegetácii. Ale takmer všetky lokality s nízkou kompozičnou zmenou zaznamenali aj nízke teplotné zmeny.
"Dokonca aj vtedy, keď skončíme s obmedzením emisií fosílnych palív a splnením cieľov Parížskej dohody, niektoré zmeny sú stále nevyhnutné, ale malo by to vplyv na menej ako polovicu planéty. Na rozdiel od toho, ak nesplníme parížske ciele, bude to pre celú planétu znamenať oveľa širšiu zmenu" dodal Overpeck.
Nedostatok živín
Rastúca hladina oxidu uhličitého v atmosfére by podľa serveru Guardian mohla spôsobiť, že plodiny budú menej výživné a poškodia zdravie stoviek miliónov ľudí, pravdepodobne bude najviac zasiahnuté obyvateľstvo žijúce v niektorých z najchudobnejších regiónov sveta.
Predchádzajúce výskumy ukázali, že mnohé potravinové plodiny sú menej výživné, keď sa pestujú pod úrovňou emisií CO2 očakávaných do roku 2050, pričom zníženie obsahu bielkovín, železa a zinku sa odhaduje na 3 až 17 percent.
Odborníci hovoria, že takéto zmeny by mohli znamenať, že do polovice tohto storočia sa u asi 175 miliónov ľudí rozvinie nedostatok zinku, zatiaľ čo 122 miliónom ľudí, ktorí v súčasnosti nemajú nedostatok bielkovín, by sa to mohlo stať tiež.
Okrem toho približne 1,4 miliardy žien v plodnom veku a detí mladších ako päť rokov budú žiť v regiónoch, kde bude najvyššie riziko nedostatku železa.
Okrem iných problémov sú nedostatky zinku spojené s problémami s hojením rán, infekciami a hnačkou. Nedostatky bielkovín súvisia so zakrpateným rastom a nedostatky železa sú spojené s komplikáciami počas tehotenstva a pôrodu.
"Toto je ďalšia ukážka toho, ako by mohol vyšší CO2 ovplyvniť globálne zdravie," uviedol lekár Matthew Smith, spoluautor štúdie z Harvardu.
Ohrození budú tí najchudobnejší
Smith a ďalší spoluautor Samuel Myers čerpali údaje z mnohých zdrojov, vrátane organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, aby preskúmali ponuku potravín v rôznych krajinách. Celkovo sa pozreli na 225 rôznych potravín vrátane pšenice, ryže, kukurice a špecifickej zeleniny, koreňov a ovocia.
Tím tiež vzal do úvahy regionálne rozdiely v obsahu živín v plodinách a ako sa strava líši od veku a pohlavia v rámci krajín, pričom využil údaje zhromaždené inými výskumníkmi z prieskumov po celom svete. Potom skúmal, ako sa príjem živín zmení, za predpokladu, že hladiny CO2 budú naďalej rásť podľa súčasnej miery.
Výsledky, ktoré pokrývajú 151 krajín, ukazujú, že krajiny v severnej Afrike, južnej a juhovýchodnej Ázii a na Strednom východe pravdepodobne patria medzi najťažšie postihnuté, spolu s niektorými krajinami v subsaharskej Afrike.
V Indii sa odhaduje, že do roku 2050 bude mať o 50 miliónov viac ľudí nedostatok zinku a o 38 miliónov viac nedostatok bielkovín. S kvalitou stravy súvisiacej s príjmami výskumníci tvrdia, že najchudobnejší v týchto krajinách sú s najväčšou pravdepodobnosťou ohrození. Naopak, očakáva sa, že na krajiny, vrátane Spojených štátov, Francúzska a Austrálie a častí Južnej Ameriky, to bude mať malý vplyv.
Tím tiež poznamenáva, že s odhadovaným počtom 662 miliónov ľudí, ktorí už majú nedostatok bielkovín a nedostatok zinku o objeme 1,5 miliardy, by sa mnohí ľudia mohli dostať do hlbších nedostatkov, pretože úroveň CO2 stúpa.