Základná jednotka hmotnosti bola doteraz odvodzovaná od svojho prototypu uloženom v Sévres. Po novom bude viazaná na základnú prírodnú konštantu, vďaka ktorej bude veľkosť kilogramu stabilnejšia. O zmene definície rozhodol v minulom roku Medzinárodný úrad pre miery a váhy, platiť začala tento rok počas Svetového dňa metrológie 20. mája.
Nová definícia kilogramu nebude mať na bežného človeka vplyv, dopady bude mať len vo vedeckých aplikáciách a experimentoch, povedal riaditeľ Slovenského metrologického ústavu Pavel Klenovský.
Kilogram bol poslednou základnou jednotkou SI, ktorej hodnota bola odvodená od pevného predmetu. Napríklad meter bol určený na základe rýchlosti svetla vo vákuu. Kilogram teraz bude zafixovaný na takzvanej Planckovej konštante.
"Jednotka bude odvodzovaná z číselných hodnôt konštanty, ktoré môžu byť postupne upravované, ako budú prichádzať dáta z nových experimentov," povedal Klenovský. Meranie kilogramu teda bude presnejšie. Pre bežný život budú zmeny zanedbateľné, vedci ale budú schopní presne merať veličiny v rôznych časoch, miestach a mierkach.
Nová definícia sa podľa Klenovského nedotkne ani prepočítavania z takzvaných imperiálnych jednotiek používaných v anglosaských krajinách, ako je napríklad libra. Vo vede a priemyslu sa v týchto štátoch používajú rovnako základné jednotky.
"Ťažko sa ich zbavujú v priamom styku s občanmi pri predaji tovaru v obchodoch, v reštauráciách a podobne. Občania majú problém si na jednotky zvyknúť, aj keď Spojené štáty aj Veľká Británia sú v procese metrication, teda zavádzania jednotiek sústavy SI," povedal Klenovský.
Tiež ďalšie jednotky, ktorých sa zmena týka, teda ampéra, kelvinu a molu, budú zafixované na základných konštantách prírody. Planckova konštanta je základnou konštantou kvantovej teórie. Vzťah medzi energiou a frekvenciou fotónu a rýchlosť svetla vo vákuu umožní odvodiť hodnotu kilogramu.
Kilogram bol doteraz definovaný pomocou valčeka zo zliatiny platiny a irídia uchovávanom v Medzinárodnom úrade pre miery a váhy vo Francúzsku. Každý členský štát organizácie má jeho kópiu, ktorú štáty pravidelne privážali pre zmeranie rozdielov medzi nimi a originálom. Pri akomkoľvek zaobchádzaní sa ale z povrchu môže stratiť niekoľko atómov. "Originálny valec mal z definície hodnotu jeden kg presne a bez nejakej opory v základnej konštante prírody nebolo možné rozhodnúť, či k zmene jeho hmotnosti skutočne dochádza," dodal Klenovský. Spôsob merania kilogramu sa nakoniec vedcom zdal ako nepresný.
Sústava SI, alebo Le Systéme International d'unités, obsahuje tiež dĺžku, čas a svietivosť a ich jednotky meter, sekundu a kandelu. Do budúcnosti úrad premýšľa aj o zmene definície sekundy.