Takzvaná "studená fúzia" je dnes jasne vyvrátený vedecký mýtus (o jeho histórii aj najdôkladnejšom vyvrátení viac tu) s nečakane tuhým korienkom. Stále sa objavujú nadšenci, ktorí dúfajú, či v horšom prípade autoritatívne tvrdia, že na studenej fúzii "niečo je". Nikto z nich nedokázal proces využiť na výrobu energie, ale tí najšikovnejší ho podľa všetkého dokázali zmeniť na dobrý zdroj peňazí, uvádza Technet.cz.
Až absurdný príklad nám nedávno poskytla spoločnosť Industrial Heat. Vznikla v roku 2012 hlavne vďaka peniazom amerického milionára Thomasa Dardena, ktorý zarobil na výrobe stavebných materiálov a odstraňovaní ekologických škôd.
Čo presne firma od tej doby robila, nie je príliš jasné. Industrial Heat je prakticky neviditeľná, a to aj v odbornom svete. Nemá žiadne vedecké publikácie, nikdy neohlásila veľký prelom. Nič nestavia, len údajne nakupuje patenty spojené so studenou fúziou. Nemá ani vyhľadateľné webové stránky.
Napriek tomu počas rokov pritiahla ďalšie známe mená. Podiel v nej má cez investičnú spoločnosť spravujúceho jeho majetok herec Brad Pitt (údajne je úplne pasívnym investorom a peniaze do firmy vložil asi pred štyrmi rokmi). V minulom roku pri ďalšom kole financovania kúpila podiel v spoločnosti tiež vdova po Stevovi Jobsovi, Laurene Powell Jobsová.
Ale zďaleka najväčšiu investíciu do spoločnosti urobila finančná "hviezda", ktorú u nás takmer nikto nebude poznať, istý Neil Woodford. To je slávny a donedávna vysoko hodnotený investičný manažér. Postupne si vybudoval dostatočnú povesť na to, aby mohol spustiť vlastnú investičnú spoločnosť.
Do portfólia firmy spadal mimo iného aj LF Woodford Equity Income Fund, ktorému klienti zverili rádovo niekoľko miliárd libier. A dnes asi plačú nad zárobkom. Podľa agentúry Reuters mal fond v máji 2017 hodnotu 10,2 miliárd libier, tento rok v júni zhruba 3,7 miliardy.
Na začiatku júna 2019 došlo k zastaveniu výplat vkladov, takže zvyšní investori nemôžu teraz dosiahnuť na svoje peniaze a musia počkať, ako sa situácia vyvinie. Paniku spustili okrem iného aj výsledky vyšetrovania novín Sunday Times, ktoré ukázalo, že fond investoval veľmi "alternatívne" a veľká časť prostriedkov bola vložená do malých spoločností s neistými vyhliadkami.
Ako neistými, to pochopíte, keď povieme, že jednou z nich bola aj Industrial Heat. Woodfordov fond do nej vložil podľa Financial Times celkovo 68 miliónov dolárov. Hodnota investície sa podľa fondu odvtedy zvýšila na približne 113 miliónov dolárov, uvádza Financial Times (odhad bol v čase vydania tohto textu už nedostupný). Vzhľadom k tomu, akú časť firmy Woodfordov fond vlastní, hodnota Industrial Heat by mala byť neuveriteľne vysoká: okolo 900 miliónov dolárov.
Že by investori vedeli niečo, čo my nie? Veď do malých súkromných fúznych start-upov dnes investujú ľudia ako Jeff Bezos či Paul Allen z Microsoftu. V poslednom júnovom týždni potom fúzny start-up Commonwealth Fusion Systems, o ktorom sme písali pred zhruba rokom, oznámil, že od niekoľkých investorov získal ďalších 50, spolu teda 115 miliónov dolárov. A to hneď v prvom kole financovania, keď spoločnosť ešte nemá postavené žiadne funkčné zariadenie.
Táto a ďalšie podobné nové spoločnosti zbierajú a "recyklujú" staré nápady na dosiahnutie fúzie v nádeji, že moderné technológie (predovšetkým teda počítače či trebárs supravodivé materiály) vdýchnu starým myšlienkam nový život. Všeobecne povedané majú možno neuskutočniteľné, avšak fyzikálno dobre podložené nápady. Industrial Heat je však trochu iná liga. Dobre je to vidieť na prípade najznámejšieho "hráča", ktorého kedy pribrala do svojej stajne.
Talian na scénu
V posledných rokoch sa totiž o spoločnosti hovorilo najviac v spojitosti s jedným mierne povedané kontroverzným menom: Andrea Rossi. Tento Talian na začiatku roka 2011 predstavil s kolegom Sergiom Focardom zariadenie na studenú fúziu nazvané E-CAT. Rossi a jeho fanúšikovia ho označujú ako typ zariadení z kategórie LENR z anglického "low-energy nuclear reaction", teda zariadenie pre jadrové reakcie s nízkou energiou.
Na papieri mali Taliani fantastické výsledky. Každý vložený watt sa mal mnohonásobne vrátiť (tridsaťnásobne, podľa ďalších údajov dokonca osmdesátinásobně). V zariadení malo dochádzať k spájaniu vodíka s niklom za vzniku jadier medi. To je úplne nečakané tvrdenie, pretože nič také na Zemi žiadny seriózny vedecký tím nikdy nedokázal. A ani sa o to nepokúšal, pretože to podľa doterajších znalostí malo byť príliš náročné.
Nikel má pomerne veľký atóm. Jadrá si pri fúzii môžeme predstaviť ako malé magnety, ktoré musíte priblížiť rovnakým pólom úplne tesne k sebe. Je to neintuitívne, ale keď sa dostanú jadrá atómov extrémne blízko k sebe, začnú pôsobiť príťažlivé jadrové sily, ktoré prekonajú magnetický odpor.
Asi je vám jasné, že potrebná sila sa líši podľa toho, o ktorý atóm ide. Čím viac protónov má daný atóm v jadre, tým silnejší je magnet a tým väčšiu silu je nutné prekonať počas približovania jadier. Je logické začínať od najjednoduchších problémov, a tak dnešné fúzny zariadenia využívajú zlučovanie jadier vodíka - slabšie atómové "magnety" neexistujú. Rossi však túto fázu smelo preskočil a tvrdí, že sa mu podarilo vytvoriť neuveriteľne účinné energetické zariadenie, ktoré sa v základnej podobe zmestí na laboratórny stôl.
Rossiho aparát sa vyznačoval z hľadiska fyziky celým radom pochybných rysov. Nebudeme zabiehať do detailov, urobil to napríklad fyzik Vladimír Wagner v celej sérii článkov. Zhrňme to tak, že odborníci od začiatku o jeho tvrdeniach vážne pochybovali. Ako sa ukázalo, boli zrejme príliš divoké aj na tak pochybnú spoločnosť, ako je Industrial Heat.
Fúzia, otras sa!
Tá s Rossim začala spolupracovať a v roku 2015 tvrdila, že do zaistenia know-how a skúšok zariadení vložila viac ako 10 miliónov dolárov. O rok neskôr však evidentne spolupráca skončila v zlom. Rossi podal na firmu žalobu pre neplnenie zmluvy.
Priznáva, že Industrial Heat mu zaplatila 11,5 milióna dolárov za prenesenie know-how a prístup k zariadeniu. On však žiada navyše 89,5 milióna, ktoré mu podľa pôvodnej zmluvy mali pripadnúť, až sa ukáže, že zariadenie funguje. Industrial Heat sa bráni predvídateľne tvrdením, že E-Cat pri testoch nefungoval.
Obe strany dospeli v roku 2017 k dohode, ktorej podoba nebola zverejnená. Thomas Darden, šéf Industrial Heat, novinám Financial Times povedal, že svojej spolupráce s Rossim nijako neľutuje s odôvodnením: "Podarilo sa nám dokázať nereálnosť jedného spôsobu dosiahnutia studenej fúzie, a to nepovažujeme za neúspech."
Zároveň dodal, že firma investovala do ďalších výskumných projektov. Keby sme mali súdiť len podľa hodnotenia firmy, musia to byť projekty naozaj revolučné. Ale tento zvláštny jav bude mať pravdepodobne prozaickejšie vysvetlenie.
Investície Woodfordovho fondu do Industrial Heat (a poťažmo jej evaluácia) navyše sú podľa správ predmetom záujmu britského finančného regulátora FCA. Nič zatiaľ nebolo potvrdené, ale na prvý pohľad sa ponúka podozrenie, že hodnota podielu v tejto a niekoľkých ďalších podobne neznámych spoločnostiach bola umelo "nafúknutá", aby sa aspoň papierovo zlepšili výsledky celého fondu.