„Predbežné dáta ukazujú, že obdobie 2015 až 2019 a obdobie 2010 až 2019 budú takmer s istotou najteplejšími piatimi a najteplejšími desiatimi rokmi v dejinách záznamov,“ uviedla Svetová meteorologická organizácia, ktorá je agentúrou OSN. Podľa WMO tak pokračuje trend, ktorý sa začal v 80. rokoch minulého storočia, keď je každá nasledujúca dekáda teplejšia ako tá predošlá.
Teplotné údaje za tento rok budú k dispozícii až o niekoľko mesiacov, Svetová meteorologická organizácia však očakáva, že rok 2019 bude v dejinách systematického merania (teda od roku 1850) druhý alebo tretí najteplejší.
„Extrémne vlny horúčav a záplavy, ku ktorým dochádzalo raz za sto rokov, sú teraz čím ďalej pravidelnejšie,“ napísal vo vyhlásení k správe generálny tajomník WMO Petteri Taalas. „Krajiny od Bahám cez Japonsko po Mozambik boli postihnuté ničivými tropickými cyklónmi. Arktídu a Austráliu zdevastovali lesné požiare,“ dodal. Ako upozornila v lete napríklad BBC, rozsiahle požiare zasiahli oblasti na Aljaške, Sibíri, v Grónsku či v Kanade.
Prírodné katastrofy tento rok vyhnali z domovov milióny ľudí, konštatovala WMO. Klimatické zmeny sú podľa organizácie tiež hlavným dôvodom toho, že sa po desaťročia poklese v poslednej dobe vo svete znovu zvýšil počet ľudí trpiacich hladom. V roku 2018 nemalo dostatok potravín 820 miliónov osôb, zatiaľ čo v predchádzajúcom roku to bolo 811 miliónov.
Podľa mnohých vedcov je globálne otepľovanie spôsobené do značnej miery ľudskou činnosťou, predovšetkým vypúšťaním skleníkových plynov. Svetová meteorologická organizácia v dnešnej správe píše, že množstvo oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére dosiahlo vlani ďalšieho rekordu.
V roku 2018 bola koncentrácia tohto skleníkového plynu 407,8 ppm (častíc na milión) a v tomto roku ďalej rástla. V roku 2017 bolo oxidu uhličitého v atmosfére 405,5 ppm (častíc na milión). Generálny tajomník OSN António Guterres pritom vo svojom pondelkovom prejave na úvod klimatického summitu pripomenul, že 400 častíc na milión bolo predtým považované za "nepredstaviteľný" bod zlomu.
Okrem rastúcich teplôt správa Svetovej meteorologickej organizácie upozorňuje aj na to, že morská voda je v súčasnosti o 26 percent kyslejší, než bola na začiatku industriálnej éry, čo ničí morské ekosystémy. Klimatické zmeny majú takisto za následok zvyšovanie hladiny morí, ktorá je tento rok vôbec najvyššia od začatia veľmi presných meraní v roku 1993, upozorňuje ďalej WMO, ktorá si všíma tiež úbytku morského ľadu v Arktíde.