Grónske ľadovce sa topia v súčasnosti sedemkrát rýchlejšie ako v 90. rokoch. Tvrdí to tím vedcov, ktorí porovnávali satelitné fotografie ľadovej pokrývky arktického ostrova v uplynulých 26 rokoch. Rozsah a rýchlosť topenia je podľa nich vyššia, než sa očakávalo. Hrozí tak, že budú zaplavené oblasti, ktoré obývajú stámilióny ľudí, informoval denník The Guardian.
Štúdia uverejnená tento týždeň v časopise Nature tvrdí, že hladiny morí sa do roku 2100 zdvihnú o 67 centimetrov, čo je o sedem centimetrov viac, než koľko vo svojich prepočtoch uvádzal Panel OSN pre zmeny klímy (IPCC). Ohrozených záplavami tak bude asi 400 miliónov ľudí namiesto 360 miliónov, ako predpokladali vedci z IPCC.
„Nie sú to nepravdepodobné udalosti alebo malé vplyvy. Pre pobrežné obyvateľstvo budú devastujúce,“ povedal Andrew Shepherd, profesor Leedskej univerzity a jeden z autorov štúdie.
Grónsko od roku 1992 stratilo 3,8 bilióna ton ľadu a tempo odmrazovania sa zvýšilo z 33 miliárd ton ročne v 90. rokoch na 254 miliárd ročne počas uplynulej dekády. Grónsky ľad priamo prispieva k vzrastu hladín oceánov kvôli tomu, že spočíva na pevnom podklade, na rozdiel od topiaceho antarktického ľadu, ktorý pláva na vodnej hladine.
Vrcholom bol rok 2011, keď Grónsko stratilo dokonca 335 miliárd ton ľadu, od tej doby sa tempo topenia o niečo znížilo. Vedci však upozorňujú, že tento rok, ktorý nebol do štúdie zahrnutý, môže byť z hľadiska odmrazovania rekordný.
Zhruba polovica straty ľadu bola v Grónsku spôsobená teplotou vzduchu, ktorá sa v Arktíde zvyšuje oveľa rýchlejšie ako na zvyšku planéty. Druhú časť úbytku ľadovej masy má na svedomí rýchlejší pohyb ľadovcov smerom do oceánov. Hladina morí sa zvyšuje nielen prítokom vody z topiacich sa ľadovcov, ale aj prostým zvyšovaním objemu vody v dôsledku jej ohrievania.
Na tvorbe štúdie sa podieľalo 96 vedcov z 50 medzinárodných organizácií. Analyzovali výsledky 11 snímkovacích akcií z obdobia 1992-2018.