StoryEditor

Hydrológ: S vodou lietame z extrému do extrému

28.06.2020, 00:00
Aj keď v posledných týždňoch vytrvalo prší, náš dlh ešte nie je splatený, tvrdí hydrológ Michal Hazlinger. Suchá zima a mimoriadne teplý začiatok jari si totiž vyžiadali svoju daň, podzemné vody stále nie sú naplnené. Môže za to príroda alebo človek, ktorý robí na krajinu neprimeraný tlak? Prečo sme si v mestách vytvorili tobogany, ktoré nám zaplavujú ulice?

Niektoré regióny Slovenska opäť zasiahli prívalové dažde spojené s lokálnymi povodňami. Prekvapujú vás ešte tieto správy?

Nie, mňa skôr prekvapuje, že niekoho to stále prekvapuje. Slovensko má nastavený veľmi nehospodárny manažment vody. Jednoducho povedané, máme buď veľa, alebo málo zrážok, vždy lietame z extrému do extrému. Často sa totiž stáva, že keď aj naprší, zrážky čo najrýchlejšie odvedieme a potom sa čudujeme, že je sucho, že máme vyprahnutú krajinu.

V predchádzajúcich desaťročiach sa prijímala axióma, že keď naprší, tak vodu treba dostať čo najrýchlejšie preč, aby neprekážala hospodárskym aktivitám. Urobili sa melioračné kanály, cez ktoré voda po daždi odtekala. Napriamili a vybetónovali sa korytá riek, cez ktoré voda iba preletela. Naša krajina potom vôbec nie je pripravená na to, aby prijímala zrážky, odlesnili sme si pôdu, vytvorili hustú sieť zvážnic a vytvorili sme tak doslova tobogany na vodu, ktorá nimi steká veľmi rýchlo do intravilánu obce.

A tam rýchly pohyb vody pokračuje po cestách.

Áno, to už je ďalší problém. Pozrite sa na lokácie, ktoré bývajú často zatopené. To nám zostáva iba zalomiť rukami a pýtať sa, kto si tam vôbec postavil dom. Ľudia si myslia, že si stavajú domy v malebných oblastiach rovno vedľa potoka, no to je nonsens, ide jednoducho o záplavové územie, kde domy nemajú čo hľadať. Obyvatelia následne kričia, že treba zregulovať potok, to je nonsens číslo dva. Nemôžete zregulovať potok povedzme za milióny, aby ochránil majetok za pár tisíc, môj sedliacky rozum sa tejto logike bráni.

Hovoríte napríklad o Devíne a oblastiach pri Dunaji, ktoré sú pravidelne zaplavované?

Aj o tomto. Popri Dunaji boli záhradkárske osady, ktoré neboli určené na trvalé bývanie. No ľudia si tam napriek tomu postavili domy, často bez povolení.

Za to, že nás zatápa, si môžeme my ľudia alebo je na vine príroda?

Aj, aj. Je pravda, že my ľudia zvyšujeme tlak na krajinu. No je tiež pravda, že pravdepodobnosť, že sa vyskytne prívalová zrážka, je dnes o niečo vyššia ako pred niekoľkými rokmi. Skeptici tvrdia, že to nie je pravda, že pravdepodobnosť prívalových zrážok je konštantná, len v súčasnosti máme lepšie nástroje na ich zaznamenávanie. Naozaj, máme viac staníc aj meteorologických radarov. No početnosť, ktorú si teraz všímame, je naozaj extrémna.

Pozrime sa iba na uplynulé dni, v Jarovciach spadlo v priebehu hodiny a pol 100 milimetrov zrážok, takúto búrku by sme mali štatisticky v tejto oblasti zažiť raz za niekoľko desaťročí. V roku 2011 však vytopilo obec Píla kúsok od Bratislavy a aj tam spadlo 100...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
28. máj 2022 02:53