Nová arktická klíma sa bude vyznačovať úbytkom ľadu a snehu a častejším dažďom, tvrdí nová štúdia. Vedci varovali aj pred roztápaním ľadovcov, ktorý prispieva k zvyšovaniu hladín svetových oceánov, ktoré ohrozuje morské oblasti.
Úbytok morského ľadu v Arktíde je taký markantný, že ani príchod extrémne chladného roka by neviedol k vytvoreniu množstva ľadu, aké bolo pred desiatkami rokov typické. Dve ďalšie charakteristiky klímy regiónu, sezónne teploty vzduchu a počet dní dažďa miesto sneženia, sa podľa vedcov mení rovnakým spôsobom.
Arktída patrí k častiam sveta najviac ovplyvneným zmenou klímy. Okrem ubúdania morského ľadu tu prudko stúpa teplota a topí permafrost.
„Každý vie, že sa Arktída mení. Chceli sme zistiť, či ide o nové podnebie,“ hovorí spoluautorka štúdie Laura Landrumzová z Národného centra pre výskum atmosféry v Colorade. „Chceli sme vedieť, či sa Arktída zmenila tak veľmi a tak rýchlo, že z nedávnej minulosti nemožno predvídať novú klímu,“ opisuje.
Množstvo arktického morského ľadu podľa vedcov kleslo o približne dvanásť percent každé desaťročie od začiatku satelitného merania na konci 70. rokov. Odborníci očakávajú, že tento rok bude v úbytku morského ľadu rekordný.
Ohľadom jesenných a zimných teplôt vzduchu a porovnania dní dažďa a sneženia vedci pomocou simulácií zistili, že prechod k novému podnebiu prebieha pomalšie. Jeho dokončenie predpokladajú do roku 2050. „Začíname sa dostávať do bodu, keď už nebudeme vedieť, čo máme očakávať,“ hovorí Landrumzová.
Nová Arktída
„Je dôležité, že sa o týchto premenných debatuje. Vedci ale už dlho vedeli, že v regióne dochádza k zásadným zmenám. Vieme, čo bývalo. Hovoríme tomu 'nová Arktída', pretože už nie je rovnaká,“ hovorí klimatologička Jennifer Kayová z Univerzity v Colorade, ktorá sa práce na novej štúdii nezúčastnila.
Zmena klímy podľa Landrumzovej už ovplyvnila tiež život komunít žijúcich v Arktíde. Erodujúce pobrežie napríklad domorodcov na Aljaške núti k premiestneniu.
Rad ďalších zmien ovplyvnilo tiež zásobovanie potravinami. Teplejšie búrky, ktoré spôsobujú dážď dopadajúci na existujúci sneh, vedú napríklad k hladovaniu zvierat, na ktoré sa domorodci spoliehajú. „Arktické zmeny klímy pre nich nie sú budúcnosťou. Čelia im už teraz,“ hovorí Landrumzová.
Podľa nej klimatické modely použité v štúdii simulovali budúcnosť vo svete, kde zostávajú emisie skleníkových plynov vysoké. „Otvára to priestor pre optimizmus. Stále máme príležitosť zmeniť, ako rýchlo sa Arktída mení. Ale len za predpokladu, že zmeníme naše emisie,“ uzatvára Landrumzová.
V Grónsku sa odtrhla časť ľadovca
Vedci v pondelok oznámili, že na severovýchode Grónska sa odtrhla časť ľadovca s rozlohou 113 kilometrov štvorcových, čo je rozloha porovnateľná s veľkosťou Banskej Bystrice. Podľa odborníkov je topenie ľadovcov v Grónsku dôkazom klimatických zmien a prispieva k rastu hladiny oceánov.
„Vyzerá to na postupný rozpad najväčšieho existujúceho arktického ľadovca,“ uviedol profesor Jason Box z Dánskej a grónskej národnej geologickej služby (Geus), ktorá stav ľadovcov pravidelne monitoruje.
„Teploty v Arktíde stúpajú rýchlejšie ako vo zvyšku sveta. Viac tepla prúdi zo vzduchu aj z oceánu, čím sa rozpúšťa dno aj povrch ľadovca,“ hovorí Niels J. Korsgaard z Geus.
Na základe meraní zo satelitu dánska služba uvádza, že plocha najväčšieho grónskeho ľadovca Nioghalvfjerdsfjorden, ktorý je dlhý zhruba 80 kilometrov a široký asi 20 kilometrov, sa v posledných dvoch rokoch zmenšila o 50 kilometrov štvorcových ročne.
Topenie prispieva k zvyšovaniu hladín oceánov
Bádateľka Rutth Mottramová z Dánskeho meteorologického inštitútu sa domnieva, že grónske ľadovce tento rok znovu stratia viac ľadu, než koľko dokážu akumulovať v podobe snehu.
„Keby sme videli podobné tempo topenia pred 30 rokmi, tak by sme ho nazvali extrémnym. Ale v posledných rokoch sme si na rýchle tempo topenia zvykli,“ povedala.
Topenie ľadovcov podľa vedcov prispieva k zvyšovaniu hladín svetových oceánov, ktoré ohrozuje morské oblasti. Podľa štúdie vydanej v auguste v odbornom časopise Nature Climate Change od roku 1992 do roku 2017 prišli Grónsko a Antarktída dohromady o 6,4 bilióna ton ľadu.
Tým sa hladina oceánov zdvihla o takmer 1,8 centimetra. Ak by topenie ľadovcov pokračovalo súčasným tempom, hladina oceánu by sa do konca storočia zvýšila o ďalších 17 centimetrov.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
