Čo to vlastne neutrína sú?
Stavebné kamene vesmíru, jeho najrozšírenejšie častice. Sú ľahké, v porovnaní s inými časticami majú veľmi malú hmotnosť. Poznáme niekoľko druhov neutrín, zatiaľ sme zaregistrovali tri, ale môže ich byť aj viac. Dá sa o nich povedať, že sú asociálne, nevyjadrujú sa, málo komunikujú.
Na rozdiel od iných kameňov hmoty, ako sú kvarky, ktoré sa objavujú vo viazanom stave, sú neutrína voľnomyšlienkari, ktorí si len tak letia vesmírom. Práve z nich sa chceme dozvedieť niečo viac o ňom, ale aj o celom svete okolo nás.
Kde všade ich môžeme nájsť?
Jedným druhom neutrín sú tie, ktoré sú pozostatkom Veľkého tresku. Z neho tu zostalo reliktné mikrovlnné žiarenie o malej teplote a predpokladá sa, že existujú aj takzvané reliktné neutrína. Tie ešte nikto nepozoroval, pretože v súčasnosti na to nie sú dostupné technológie.
Potom sú tu neutrína, ktoré vznikajú pri zrážkach kozmického žiarenia s našou atmosférou alebo pri rozpade ťažkých jadier v Zemi, jadrových reaktoroch, alebo na urýchľovačoch.
Tvoria sa aj v jadrových reakciách hviezd, ako je naše Slnko. Z neho potom letia k Zemi. Ide o stovky miliard neutrín, ktoré každú sekundu prelietavajú každým cm2 nášho tela rýchlosťou blízkou svetlu, bez toho aby sme to vôbec zaregistrovali. Práve preto, že slabo komunikujú.
Ako sa teda skúmajú?
Aby sme zachytili niečo, čo komunikuje tak slabo, potrebujeme veľké detekčné zariadenie. Musíme odtieniť to, čo nám prekáža, a to je kozmické žiarenie. Preto musíme ísť do podzemia. Takéto laboratória máme po celom svete. Najviac experimentov sa v súčasnosti zameriava na to, že neutrína menia svoju identitu, keď sa šíria priestorom.
Postavili sa napríklad obrovské detekčné zariadenia ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.