StoryEditor

Jadrový fyzik: Reaktory v elektrárňach by mali zvládnuť aj pád lietadla

18.03.2022, 09:44
V prípade nechladenia černobyľskej elektrárne by mohlo dôjsť ku kontaminácii spodných vôd, hovorí vedec Andrej Herzáň.

Od ruskej invázie na Ukrajinu opakovane došlo k situácii, že sa prerušil prívod elektriny do odstaveného Černobyľa. Prečo by to mohol byť problém?

V poslednom vyhlásení generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zo dňa 14. marca 2022 sa píše, že externé napájanie tejto jadrovej elektrárne je po opätovnom poškodení ruskými jednotkami znovu v prevádzke, dúfajme, že už natrvalo. Jeho prerušenie je totiž nebezpečné z toho dôvodu, že okrem iného slúži aj na odvádzanie tepla generovaného rádioaktívnym materiálom, ktorý je tam aktuálne uložený.

Podľa informácií dieselové generátory, ktoré tam sú inštalované, by bez obnovenia externého napájania dokázali reálne ochladzovať tento systém len po dobu 48 hodín. Vznikol by tak závažný problém, pretože bez efektívneho odvádzania tepla by naakumulované teplo mohlo spôsobiť tavenie materiálu. Takáto rádioaktívna tavenina, ktorá by sa dostala do spodných vôd, by predstavovala ekologickú katastrofu presahujúcu územie jednej krajiny, nakoľko by došlo k zamoreniu veľkých vodných tokov.

Mohlo by to potenciálne zasiahnuť aj Slovensko?

Čo sa týka zamorenia spodných vôd a vyplývajúceho rizika pre Slovensko, nerád by som zavádzal. Isté je, že veľké plochy by sa na veľmi dlhú dobu stali nebezpečne toxickými. Zároveň je otázne, čo by sa stalo s kontejnmentom, teda vonkajším ochranným obalom na poškodenej budove reaktora, ak by sa ochladzovanie do tých 48 hodín neobnovilo. Ak by sa v dôsledku silnej radiácie časom porušil, rádionuklidy by začali unikať do atmosféry a prúdením vzduchu by sa mohli dostať aj k nám.

V tomto prípade by to však nemalo taký rozsah ako černobyľská havária z roku 1986. pretože tam masívna explózia rozptýlila obrovské množstvo rádioaktívneho materiálu. V tomto prípade by sme skôr pozorovali zvýšenú radiáciu v blízkom okolí. Komplikácie by mohli nastať pre Bielorusko, ktoré je odtiaľ asi 20 kilometrov. Slovensko by bolo zasiahnuté minimálne.

Ruská armáda obsadila aj najväčšiu európsku elektráreň v Záporožskej oblasti, počas bojov o ňu v nej dokonca horelo. Tá však funguje inak ako černobyľská. V čom je rozdiel?

V Černobyli boli takzvané varné RBMK reaktory vysokým elektrickým výkonom 1000 MW na jeden reaktor. V záporožskej elektrárni sú to reaktory typu VVER, bežne nazývané aj tlakovodné a ich výkon je tiež 1000 MW.

Reaktory tohto typu sú sovietskej výroby, nachádzajú sa najmä vo východnom bloku Európy, na Ukrajine je ich momentálne v prevádzke dokopy 15 v štyroch jadrových elektrárňach. Reaktory typu VVER sa používajú aj v jadrových elektrárňach na Slovensku.

Problémom Záporožia, že je v nej uložené veľké množstvo jadrového paliva. Kým v Černobyli sú reaktory štyri, v tejto najväčšej elektrárni v Európe je ich až šesť. Aby sa zamedzilo prípadnej havárii, VVER reaktory sú vybavené viacerými poistkami.

Napríklad vo VVER reaktoroch je chladivom bežná voda pod vysokým tlakom 150 bar, aby sa zamedzilo varu vody. Takže ak by hrozila havária, voda sa vypustí a reaktory sa „vypnú“. Tá totiž slúži nielen na chladenie, ale aj na spomaľovanie neutrónov. Jej vypustením tým pádom pravdepodobnosť štiepenia klesne až na takú úroveň, že sa štiepna reakcia zastaví.

Toto teda riziko úniku radiácie podstatne znižuje. Čo by ho naopak mohlo zvýšiť?

Ak by nastalo narušenie vonkajšieho obalu. Reaktory VVER 1000 už by však mali mať plnohodnotný kontejnment najmä z ocele a betónu na extra ochranu pred únikom rádioaktívneho materiálu, ako aj ochranu pred vonkajšími vplyvmi.

Alebo pred zlyhaním kontrolných systémov, ktoré sú v tomto prípade previazané s bezpečnostnými systémami. Od havárie jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime a teroristického útoku na USA 11. septembra 2001 všetky prešli modernizáciou a sú to bezpečnejšie verzie.

V Záporoží je napríklad zvýšená bezpečnosť pre prípad vyššej a silnejšej seizmickej aktivity. Samozrejme, otázkou je, ako dlho vonkajší obal vydrží, ak by bol opakovane bombardovaný raketami. Ak by sa porušil, došlo by k rozptýleniu rádioaktívneho materiálu do ovzdušia, ako to bolo v prípade Černobyľa, vytvoril by sa obrovský rádioaktívny mrak a potom je otázne, kam a ako by sa rozptýlil. To by už záležalo od aktuálnych poveternostných podmienok.

No panika a obavy z úniku radiácie momentálne nie sú namieste.

Som vedec a verím v triezve uvažovanie. Preto si myslím, že nie. Prvotná panika bola spôsobená nečakaným ostreľovaním elektrárne Záporožie a prerušenou komunikáciou s lokálnymi monitorovacími stanicami. Nikto z vonka nevedel, čo presne sa tam deje.

Podľa môjho názoru išlo skôr o metódu zastrašovania. Sám agresor si musí byť vedomý následkov aj pre západnú časť Ruska v prípade násilného...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
19. máj 2022 16:37