Klimatické javy, ako je topenie antarktických ľadových štítov, môžu viesť k nebezpečným dominovým efektom, ktoré vedú k priamym dopadom na ďalšie globálne systémy, ako je napríklad tok vody v Atlantickom oceáne a vysušenie amazonského dažďového pralesa, uvádza podľa Forbes tím vedcov z Postupimského inštitútu pre výskum dopadov klímy (PIK).
"Posúvame šance a nie v náš prospech," uviedla Ricarda Winkelmannová, jedna z vedkýň PIK. "Dnes robíme dlhodobé rozhodnutia, s ktorými budú musieť žiť ďalšie generácie."
Javy sa naozaj ovplyvňujú
Postupimská štúdia, publikovaná v časopise Earth System Dynamics, sa pokúša pochopiť rozsiahlu mechaniku zmeny podnebia v reálnom svete.
Vedci skúmali vzťahy medzi štyrmi globálnymi prvkami: grónskym ľadovým štítom a západoantarktickým ľadovým štítom, atlantickým meridionálnym prevrátením cirkulácie, čo je systém oceánskych prúdov, ktoré prenášajú teplú vodu z južného Atlantiku na sever, a amazonským dažďovým pralesom.
Winkelmannová povedala, ako jej tím pomocou miliónov simulácií ukázal, ako sa tieto prvky môžu navzájom ovplyvňovať.
Jedna analyzovaná interakcia začína stratou ľadu, ku ktorej dochádza na grónskom ľadovom štíte. Keď gigantické hory ľadu v Grónsku stratia svoju hmotnosť, začnú klesať do nižších nadmorských výšok, kde je teplejší vzduch.
"To zase môže viesť k ďalšiemu topeniu a tak ďalej a tak ďalej," vysvetlila. "Takže akonáhle dôjde k prekročeniu kritického prahu povrchovej teploty, môže to uviesť do pohybu destabilizáciu veľkých častí ľadovej vrstvy."
Zaplavenie čerstvou vodou z topiaceho sa ľadu prináša zmeny v hladinách a teplotách solí, ktoré môžu spomaliť atlantický systém prevrátenia cirkulácie, ktorý prenáša teplo z teplých subtrópov do polárnych oblastí, čo vedie k ďalšiemu zrýchleniu topenia antarktického ľadu.
A dominový efekt tým nekončí. Atlantická meridionálna cirkulácia by mohla mať nakoniec vplyv na iný systém počasia, južnú osciláciu El-Niño a na výrazne nižšie zrážky v Amazónii.
V kombinácii s odlesňovaním ľuďmi a ďalším otepľovaním by to mohlo urýchliť jav, ktorý by mohol spôsobiť, že až z 50 percent dažďového pralesa sa stane tropická savana alebo suché lesy, ako to v roku 2016 odhalil brazílsky vedec Carlos Nobre.
Môžu vzniknúť už pri nízkom oteplení
Winkelmannová uviedla, že simulácie po prvýkrát odhalili, že takéto dominové efekty by sa mohli vyskytnúť pri relatívne nízkej úrovni globálneho otepľovania.
"Riziko spustenia takýchto domino efektov sa významne zvyšuje medzi 1 a 3 stupňami Celzia globálneho otepľovania. Skutočne ma prekvapilo, že v jednej tretine našich simulácií sa dominové efekty vyskytujú už pri úrovniach oteplenia až o 2 stupne," uviedla.
Jedným z kľúčových poznatkov z výskumu paradoxne nie je toľko, že ukazuje, čo sa stane, ale že prezradí viac o tom, koľko toho nevieme.
Ukazuje, že zmena podnebia znamená čoraz chaotickejšiu budúcnosť, v ktorej ľudská činnosť vyvolala interakciu obrovských síl spôsobmi, ktoré budú mať rôzne dopady a dôsledky, na ktoré pravdepodobne nebudeme pripravení.
"Musíme posunúť naše myslenie smerom k uvažovaniu o systéme Zeme ako o celku so všetkými jeho vzájomne prepojenými časťami - vrátane nás ľudí ako jeho najsilnejšej hybnej sily zmien."
"Nakoniec to bude naše spaľovanie uhlia a ropy, ktoré určuje súčasné a budúce emisie skleníkových plynov, a teda či a kedy dôjde k prekročeniu klimatických bodov," uzavrela.