Podľa správy uverejnenej na portáli Vice tím vedcov z MIT v knihe The Limits to Growth z roku 1972 tvrdil, že priemyselná civilizácia sa musí zrútiť, ak budú korporácie a vlády pokračovať v nepretržitom ekonomickom raste bez ohľadu na náklady.
Nebol by to koniec ľudstva
Vedci predpovedali do budúcnosti 12 možných scenárov, z ktorých väčšina predpovedala bod, keď sa prírodné zdroje stanú takými vzácnymi, že bude nemožný ďalší ekonomický rast, a osobná prosperita sa zníži.
Najslávnejší scenár správy predpovedal, že svetový ekonomický rast by dosiahol vrchol okolo 40. rokov 20. storočia, potom by mal nastať prudký pokles spolu s globálnou populáciou, dostupnosťou potravín a prírodnými zdrojmi.
Tento bezprostredný „kolaps“ by nebol koncom ľudskej rasy, ale skôr spoločenským bodom obratu, ktorý by spôsobil pokles životnej úrovne po celom svete po celé desaťročia, napísal tím.
Aký je teda výhľad spoločnosti v súčasnosti, takmer pol storočia po tom, čo sa vedci z MIT podelili o svoje prognózy? Gaya Herringtonová, výskumná pracovníčka v oblasti udržateľnosti a dynamickej systémovej analýzy v konzultačnej spoločnosti KPMG, sa to rozhodla zistiť.
Vo vydaní časopisu Journal of Industrial Ecology z novembra 2020 Herringtonová rozšírila svoj výskum, ktorý začala ako postgraduálna študentka na Harvardovej univerzite začiatkom toho istého roku, a analyzovala predpovede spolu s najaktuálnejšími údajmi z reálneho sveta.
Zistila, že súčasný stav sveta - meraný prostredníctvom 10 rôznych premenných, vrátane populácie, miery plodnosti, úrovní znečistenia, výroby potravín a priemyselnej výroby - je veľmi úzko zosúladený s dvoma scenármi navrhnutými v roku 1972, konkrétne s už vyššie spomínaným scenárom a ešte s jedným, v ktorom technologický pokrok pomáha znižovať znečistenie a zvyšovať zásoby potravín, aj keď sa vyčerpajú prírodné zdroje.
Zastavenie rastu za desať rokov
Zatiaľ čo druhý scenár vedie k menšiemu šoku pre globálnu populáciu a blahobyt osôb, nedostatok prírodných zdrojov stále vedie k bodu, keď ekonomický rast prudko klesá - inými slovami, k náhlemu kolapsu priemyselnej spoločnosti.
„Scenáre ukazujú zastavenie rastu asi za desať rokov,“ napísala Herringtonová vo svojej štúdii. „Oba scenáre teda naznačujú, že nie je možné pokračovať v bežnom živote, to znamená pokračovať v raste.“
Dobrou správou je, že nie je neskoro vyhnúť sa obom týmto scenárom a nasmerovať spoločnosť na alternatívu.
Táto cesta začína tak, ako tie dva scenáre, pričom spolu rastie počet obyvateľov, znečistenie a ekonomický rast, zatiaľ čo prírodné zdroje ubúdajú.
Rozdiel nastáva, keď sa ľudia rozhodnú zámerne obmedziť ekonomický rast sami, skôr ako ich k tomu prinúti nedostatok zdrojov.
„Tento scenár predpokladá, že okrem technologických riešení sa menia aj globálne spoločenské priority,“ napísala Herringtonová.
„Zmena v hodnotách a politikách sa okrem iného prejaví v nízkej požadovanej veľkosti rodiny, perfektnej dostupnosti antikoncepcie a zámernej voľbe obmedziť priemyselnú produkciu a uprednostniť zdravotnícke a vzdelávacie služby.“
Tretí scenár je stále možný
Na grafe scenára sa priemyselný rast a globálna populácia začínajú vyrovnávať krátko po tom, ako dôjde k tomuto posunu v hodnotách.
Dostupnosť potravín neustále rastie, aby uspokojila potreby globálnej populácie, znečistenie klesá a takmer zmizne a vyčerpanie prírodných zdrojov sa tiež začína vyrovnávať. Spoločenskému kolapsu sa úplne zabráni.
Tento scenár môže znieť ako fantázia, najmä keď úrovne atmosférického oxidu uhličitého stúpajú k rekordným maximám. Štúdia ale naznačuje, že zámerná zmena kurzu je stále možná.
Herringtonová povedala, že rýchly vývoj a nasadenie vakcín počas pandémie koronavírusu je dôkazom ľudskej vynaliezavosti tvárou v tvár globálnym krízam.
Podľa Herringtonovej je úplne možné, aby ľudia reagovali podobne na prebiehajúcu klimatickú krízu, ak sa k tomu úmyselne rozhodneme v celej spoločnosti.
„Nie je ešte príliš neskoro na to, aby ľudstvo cielene zmenilo smer, aby významne zmenilo trajektóriu budúcnosti,“ uzavrela Herringtonová vo svojej štúdii.
„Ľudstvo si môže efektívne zvoliť svoju vlastnú hranicu alebo v určitom okamihu dosiahnuť stanovenú hranicu, v ktorej bude nevyhnutný pokles blahobytu človeka.“