Budovy sú v súčasnosti zodpovedné za približne 40 percent celosvetovej spotreby energie a podieľajú sa viac ako tretinou na celosvetových emisiách oxidu uhličitého. Značná časť tejto energie pochádza z klimatizácie.
Emisie by sa mohli viac ako strojnásobiť
Používanie klimatizácie prudko rastie s tým, ako sa svet otepľuje a ako sa zvyšuje počet ľudí, ktorí si ju môžu dovoliť. Emisie skleníkových plynov z chladenia by sa mohli do roku 2050 viac ako strojnásobiť, napísal server NewScientist. Mnoho vedeckých tímov sa preto snaží skúmať možnosti, ako pasívne riešiť chladenie, ktoré by tak nebolo závislé od spotreby energie.
Výskumný tím pod vedením Qilonga Chenga z Columbijskej univerzity v New Yorku vyvinul sľubné riešenie, ktoré by mohlo pomôcť znížiť spotrebu energie tým, že presmeruje slnečnú energiu mimo budovy.
Chengov tím navrhol konštrukciu steny s kľukatým vzorom, ktorá môže znížiť povrchovú teplotu budovy až o tri stupne Celzia v porovnaní s plochými stenami bez toho, aby spotrebovala akúkoľvek energiu. „S takou konštrukciou môžeme mať chladnejšie budovy,“ povedal Cheng. „A môžeme tak znížiť spotrebu energie na chladenie.“
Konštrukciu tvoria steny s radom výstupkov, ktoré pri bočnom pohľade vytvárajú kľukatý tvar – ako by niekto vzal schody a otočil ich naležato. Táto konfigurácia využíva radiačné chladenie - pasívnu chladiacu stratégiu, ktorá odráža slnečné svetlo. Radiačné chladenie si v poslednom desaťročí získalo pozornosť ako energeticky účinný spôsob znižovania nárokov na klimatizáciu.
Vhodné iba pre teplejšie podnebie
Aby svoje riešenie otestovali, postavili vedci z Chengovho tímu meter vysoký model s kľukatým aj rovným povrchom. Keď ho v lete umiestnili vonku v New Jersey, kľukatý povrch bol za 24 hodín v priemere o dva stupne Celzia chladnejší ako rovný povrch a o tri stupne chladnejší v čase od 13:00 do 14:00.
Podľa Chenga je k dispozícii množstvo lacných materiálov, ktoré by na tieto ochladzujúce steny bolo možné použiť. A šlo by tiež modernizovať existujúce budovy, keby sa pridali vlnité panely.
Účinok ochladzovania interiéru sa bude líšiť v závislosti od ďalších faktorov, ako je veľkosť okien budovy, ale podľa simulácií by mohol dosiahnuť až dva stupne Celzia. To by znížilo spotrebu energie potrebnej na chladenie až o štvrtinu.
Kľukaté chladiace steny by boli vhodné iba pre teplejšie podnebie, pretože v chladnejších oblastiach by v zime zvyšovali potrebu vykurovania. Cheng a jeho kolegovia ale navrhli aj konštrukciu s výklopnými "rebrami", ktoré by bolo možné vysunúť a sklopiť podľa toho, či treba teplo absorbovať, alebo odrážať.