Nad Arktídou to bude do roku 2045 a do roku 2040 i nad zvyškom sveta, uvádza agentúra OSN. Napriek sopečnej erupcii v blízkosti súostrovia Tonga v roku 2022, ktorá viedla ku krátkemu obdobiu úbytku ozónu nad Antarktídou, boli straty podľa výročného bulletinu o ozóne iba malé. Ozónová vrstva chráni Zem pred ultrafialovým slnečným žiarením spájaným s rakovinou kože, či inými zdravotnými rizikami.
Škodlivé látky
Úspech Montrealského protokolu, ktorým sa zakázalo hromadné používanie chemických zlúčenín ohrozujúcich ozónovú vrstvu, sa stal symbolom nádeje, uviedol generálny tajomník OSN António Guterres.
Protokol vstúpil do platnosti v roku 1989 a hovorí o odstránení chlórfluórovaných uhľovodíkov (CFC) a iných škodlivých látok pre ozónovú vrstvu.
CFC sa vo veľkej miere nahradilo fluorovanými uhľovodíkmi (HFC), ktoré neprispievajú k ničeniu ozónu. Pôsobia však ako silný skleníkový plyn a dodatok Montrealského protokolu z Kigali z roku 2016 predpokladá postupné zníženie výroby HFC. To by malo zabrániť otepleniu o približne 0,5 stupňa Celzia do roku 2100.
Problematická Čína
Čína aj naďalej zostáva najväčším svetovým producentom HFC, pričom jej súčasná kapacita zodpovedá takmer 2 miliardám ton oxidu uhličitého. Približne jednu štvrtinu vyváža.
Čínske ministerstvo životného prostredia v pondelok uviedlo, že čoskoro zverejní plán pre lepšiu kontrolu výroby HFC. Ako rozvojová krajina je Čína povinná znížiť spotrebu HFC o 85 percent do roku 2045.
Peking v reakcii na to znižuje kvóty a potláča nelegálnu výrobu. Krajina však už tento rok varovala, že jej v tom bránia viaceré prekážky. Fluorované uhľovodíky sa totižto používajú v rôznych priemyselných odvetviach, kde je problematické nájsť vhodné náhrady.