Nový výskum naznačuje, že osobnosť má väčší vplyv na úspech ako IQ. Ekonóm James Heckman odkazuje, že to nie je tak, ako sme si mnohí mysleli. Sám sa zaujímal o to, ako veľmi vplýva inteligencia človeka na jeho ďalšie príjmy, píše Bloomberg.
Odhad je v rozmedzí od 25 do 50 percent, ale údaje hovoria len o jednopercentnom, maximálne dvojpercentnom vplyve výšky IQ na výšku príjmov v profesijnej oblasti.
Takže, ak je výška inteligenčného kvocientu len nepatrným určovacím faktorom, od čoho sa odvíja úspech jednotlivca, alebo ak je človek múdry, prečo nie je zákonite aj bohatý?
Veda nemá na túto otázku jednoznačnú odpoveď, hoci mnohým vŕta v hlave. Určitú úlohu v úspechu na profesijnom poli zohráva napríklad šťastie, ale je tu ešte jeden kľúčový faktor – osobnosť. Píše o ňom autor Heckman, ktorý je aj spoluautorom zborníka Národnej akadémie vied.
Osobnosť sa počíta
Heckman hovorí, že úspech vo finančnej sfére súvisí s osobným prístupom: svedomitosťou, osobnostnými črtami jednotlivca, ktoré zahŕňajú starostlivosť, vytrvalosť a sebadisciplínu.
V spolupráci s kolegami preskúmali štyri rôzne súbory údajov, ktoré zahŕňali hodnotenie osobnosti tisícov ľudí vo Veľkej Británii, USA a Holandsku. Niektorých ľudí sledovali vedci celé desaťročia.
Cieľom bolo monitorovanie príjmov, trestných záznamov, takisto aj index telesnej hmotnosti, vlastnú spokojnosť so životom a samozrejme v neposlednom rade aj stupeň IQ jednotlivých zúčastnených. Celá štúdia dokázala jedno: tieto vlastnosti boli väčším určovateľom úspešnosti ako samotná inteligencia.
IQ je teda súčasťou výsledného hodnotenia, nie je ale hlavným určujúcim faktorom, je len jednou zo zložiek, ktoré prispievajú k tomu, aby mal človek predpoklady byť v budúcnosti úspešný, s čím súvisí aj bohatstvo.
Heckman bol v roku 2000 spoluprijímateľom Nobelovej ceny a je aj zakladateľom Centra ekonómie ľudského rozvoja v Chicagu. Verí, že úspech nie je založený výlučne na vrodených schopnostiach, ale aj na tých pozitívnych, ktorým sa učíme počas života, a takisto aj na otvorenosti, ktorá zahŕňa prirodzenú zvedavosť.
Zásahy v rannom detstve môžu mať výrazný vplyv na úspech dieťaťa v dospelom veku. Vštepovaná svedomitosť je tvárnejšia ako vrodená inteligencia. IQ je stále samozrejme dôležité, ale Heckman tvrdí, že mnohí ľudia nedokážu preraziť na trhu práce, pretože nemajú zručnosti, ktoré nie sú merané v rámci testov inteligencie. Dôležitým determinantom blahobytu je aj zručnosť.
Napríklad ako sa zdvorilo správať na pohovore, ako sa vhodne obliecť a samozrejme ide aj o pracovné návyky. Výskumníci naznačili, že najlepšia je zlatá stredná cesta: nebyť príliš extrovertný ani príliš introvert. "Naším konečným cieľom je zlepšiť blahobyt človeka," dodáva na záver Heckman.