Budeme umierať na banálne choroby, alebo je nablízku nejaká nová zbraň? A ktoré ďalšie lieky nám už teraz nepomáhajú? To zisťoval magazín Rodina DNES.
Masívne užívanie antibiotík aj na banálne choroby, ktoré by sa dali vyliečiť aj bez nich, viedlo k tomu, že baktérie zdokonalili svoj obranný systém a navyše rozšírili portfólio rezistencie. Dokonca si ju medzi sebou odovzdávajú, a to nielen rodičia svojim potomkom, ale aj baktérie medzi sebou prostredníctvom určitej časti DNA. Gény rezistencie sa tak šíra na ostatné mikróby nielen v rámci jedného druhu, ale aj medzidruhovo.
Pokiaľ bude rezistencia narastať rovnakým tempom ako doteraz, tak do roku 2050 zomrie podľa štúdie britských vedcov, ktorú zverejnil server BBC, každý rok na neliečiteľnou infekciu 10 miliónov ľudí.
Nedávno napríklad v Spojených štátoch zomrela žena na infekciu s komplikovanou zlomeninou bedra. "Jej" baktéria totiž vzdorovala každému z bezmála tridsiatich dostupných antibiotík. A lekári vyraďujú každoročne zo zoznamu ďalšie a ďalšie už nefunkčné druhy.
Antibiotiká "v tom" však nie sú samé. Tamiflu (odborne oseltamivir) je najznámejším liekom proti chrípke, starým ešte len desaťročia. Bráni vírusom, aby sa z napadnutej bunky dostali von, takže brzdí ich šírenie po tele. Európska komisia však už v roku 2007 zistila, že niektoré vírusy začínajú byť voči tomuto lieku odolné.
Okrem antibiotík neúčinkujú ani roky vyvíjané lieky na Alzheimerovu chorobu. Prebehlo viac ako 400 klinických testov rôznych preparátov, avšak márne. Skutočne účinná látka sa nenašla. Mnoho firiem preto vývoj liekov proti tejto chorobe vzdáva.
Podobne je to s liekmi na reumatoidnú artritídu. Na ňu a ďalšie reumatické choroby u niektorých pacientov klasické lieky skrátka nezaberajú. Našťastie pomáha biologická liečba, hoci je veľmi drahá.