Seriály typu C.S.I. sú do istej miery vedecká fantastika, kde máte výsledok z laboratória za 40 minút vrátane vyriešenia prípadu. To je absolútne nereálne, hovorí doc. JUDr. MUDr. Peter Kováč, PhD.
Vy ste taká zaujímavá kombinácia – lekár a právnik. Prečo také prepojenie?
Súdne lekárstvo je niekde na pomedzi medicíny a práva, je to taký prirodzený vývoj.
Najskôr ste vyštudovali medicínu?
Áno, medicínu som skončil v 1996, potom som nastúpil na Ústav súdneho lekárstva na lekárskej fakulte a v rámci v prvého roku sme s kolegom dostali nápad ísť študovať právo. Ja som si podal prihlášku, on nie.
Čím vás lákalo súdne lekárstvo? Väčšinou chcú mladí medici pracovať so živými.
Tak ako nešťastím advokáta je klient, nešťastím lekára je pacient. Tí naši sa aspoň nesťažujú. A hlavne súdne lekárstvo je odbor, v ktorom sa dá veľa rozmýšľať, a to je veľmi zaujímavé, nikdy neviete, čo vás čaká na druhý deň. Pri bežných medicínskych odboroch sa veci relatívne často opakujú. Súdny lekár a patológ – je v tom rozdiel?
Je to mierne odlišné. Súdne lekárstvo je jediný odbor medicíny, ktorý vznikol z niečoho iného ako z potreby liečiť. Zaoberá sa posudzovaním vplyvu násilia na ľudský organizmus, či už na živý alebo mŕtvy. Výstupy súdneho lekárstva apriórne smerujú skôr mimo medicíny. Patológia je typický medicínsky odbor. Oba odbory majú rovnakú základnú metódu, tou je pitva alebo mikroskopické vyšetrenie tkanív. Patológia smeruje paradoxne viac k živým, lebo patológ pozerá všetky vzorky, tkanivá, ktoré sa odoberú z ľudského tela, a rozhoduje napríklad o tom, či je nádor zhubný alebo nezhubný, a následne od toho závisí aj spôsob liečby.
Aká je práca súdneho lekára?
Súdny lekár je odborník na posudzovanie násilia na ľudský organizmus, na určovanie príčiny smrti. Našou hlavnou metódou je pitva, jej výstupom je zistenie príčiny smrti a pitevná diagnóza. Na Slovensku sú súdni lekári jednak na Úrade pre dohľad a jednak na lekárskych fakultách, vo väčšine prípadov sú niekde, kde je pitevňa. Súdny lekár môže byť zároveň aj súdnym znalcom. Výstupom znaleckého posudku je odborný názor na otázky, ako napríklad čo bolo príčinou smrti, či na smrti mohla mať účasť iná osoba, akým spôsobom a akým mechanizmom nastala smrť, kedy nastala smrť, aký dlhý čas uplynul od smrti. Podieľame sa aj na identifikácii neznámych tiel, na posudzovaní ovplyvnenia alkoholom u vodiča a podobne.
Keď si zoberiem príklad zo seriálov, je možné zistiť DNA z popola?
Seriály typu C.S.I. sú do istej miery vedecká fantastika, tam máte výsledok z laboratória za 40 minút vrátane vyriešenia prípadu. To je absolútne nereálne. U nás napríklad polícia zápasí s nedostatkom prostriedkov pre forenzné disciplíny, všetky prístroje treba verejne obstarať, treba zohnať chemikálie, pokazí sa vám prístroj a vy dva mesiace stojíte, kým vám objednajú nejakú súčiastku, ktorú musia, samozrejme, vysúťažiť. S mojimi kolegami robíme súdne lekárstvo aj na privátnej báze a vieme si takéto veci vybaviť operatívne, čiže sme v tomto rýchlejší, flexibilnejší ako štát.
Kto môže súdneho lekára ako znalca požiadať o posudok?
Ktokoľvek, či už je to súd, prokuratúra, polícia, hocikto z ulice. Súdny lekár je veľmi špecifický odborník a, samozrejme, veľmi často ho prizývajú na obhliadku zosnulých. V Bratislavskom kraji napríklad obhliadku zosnulých realizujú výlučné súdni lekári alebo lekári, ktorí s tým majú nejaké skúsenosti, čo nie je spravidla situácia v iných krajoch.
Odkedy to takto funguje?
Tu to bola historická tradícia. Veľká pridaná hodnota je v tom, že súdny lekár je odborník, ktorý je kvalifikovaný na posúdenie príčiny smrti. Súdnemu lekárovi sa nestane, že sa na mŕtvolu nepozrie.
Aj to sa stáva?
Na základe niektorých doslova humorných správ, ktoré dostávame z terénu od našich kolegov, ktorí nie sú súdni lekári, viem, že ten človek mŕtvolu ani nemusel vidieť. Mal som v rukách dokument, kde obhliadajúci lekár napísal, že obhliadku robil zo vzdialenosti 15 metrov. Z 15 metrov nevidím žiadny detail, pri prehliadke mŕtveho si jednoducho musím na mŕtvolu siahnuť. Viem o prípade, keď obhliadajúci lekár tiež evidentne nevidel mŕtve telo, lebo pohrebákom bolo čudné, že uprostred čela je diera a zaschnutá krv, napokon sa ukázalo, že ide o priestrel. Súdny lekár je odborník, ktorý je celým svojím praktickým, vedeckým a odborným zameraním vedený na posudzovanie príčin smrti. Pri obhliadke vie najlepšie povedať, že či ide o úmrtie chorobného alebo násilného charakteru. Násilné úmrtie je nielen vtedy, keď má na ňom účasť druhá osoba, násilné úmrtie je aj dopravná nehoda, samovražda, otrava a podobne.
Spomínaný systém vykonávania obhliadok v Bratislavskom kraji sa neplánuje rozšíriť aj do iných krajov?
Teraz je v legislatívnom konaní pomerne potmehúdsky návrh zákona, ktorý vychádza z predstavy, že keď dáte obhliadajúcim lekárom viac peňazí, budú obhliadky kvalitnejšie. Garantujem vám, že to sú dve veci, ktoré spolu absolútne nesúvisia. Či lekár dostane za obhliadku 9,75 alebo 40 eur, pokiaľ na to bude kašlať, tak obhliadku odflákne rovnakým spôsobom, iba za viac peňazí. Keď máte plnú čakáreň, samozrejme, prednosť majú živí a idea, že mŕtvi majú byť do dvoch hodín obhliadnutí, je nereálna. Keď sa nenariadi pitva, stáva sa, že niektorí si nechávajú nebožtíka po obhliadke v byte ešte do druhého dňa, kým zavolajú pohrebnú službu. Preto to, čo je primeraná lehota, ťažko povedať. V Bratislavskom kraji máme dlhodobú skúsenosť, že na celý kraj stačí jedna posádka, jeden šofér, jeden lekár.
Aj správy sú validnejšie...
Mám dôvodné podozrenie, že veľa obhliadok je strašným spôsobom odfláknutých. Keď si ich robíme sami, viem, že sa na mojich kolegov môžem spoľahnúť, že nepošlú prípad, ktorý na pitvu nepatrí, a že nepochovajú prípad, ktorý treba odpitvať. Toto sa v rámci Bratislavského kraja dá zagarantovať.
Nestáva sa niekedy v prípade samovrážd, že príbuzní naliehajú na obhliadajúceho, aby nenapísal do správy, že ide o samovraždu?
Medzi kolegami máme zásadu, že ak ide o samovraždu, musíme mať istotu, že naozaj ide o samovraždu. Ak je to pád z výšky a nie je tam list na rozlúčku, nemám istotu, či to je alebo nie je samovražda. Pre mňa je to násilné úmrtie, ktoré vždy pošlem na pitvu. Zároveň každé podozrenie na násilné úmrtie prešetruje polícia. Mne nikto nemôže hovoriť, čo napíšem do listu o prehliadke mŕtveho. Keď mám podozrenie, že ide o násilné úmrtie, pošlem telo na pitvu bez ohľadu na to, čo si myslia príbuzní. Príbuzní do tohto nemajú čo hovoriť, maximálne môžu obhliadajúceho lekára požiadať, aby telo poslal na pitvu. Súčasne každý obhliadajúci lekár môže byť aj psychológ, napríklad, keď existuje podozrenie, že došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, príbuzným sa má vysvetliť, že bez pitvy nemajú žiadny dôkaz o tom, čo bolo príčinou smrti. Bez pitvy absolútne nemá zmysel hovoriť o nejakom pochybení zdravotníckych pracovníkov. Iba pitvou sa dá zistiť skutočná príčina smrti.
Nariadenie pitvy závisí od obhliadajúceho lekára?
Pitva závisí od rozhodnutia prehliadajúceho lekára, čiže keď povie, že je dôvod na pitvu, pitva musí byť vykonaná. Koniec koncov, naša zákonná úprava je taká, že keď prehliadajúci lekár nenariadi pitvu vtedy, keď podľa zákona má byť nariadená, môže dostať sankciu.
Pitva vždy vyrieši príčinu úmrtia?
Výťažnosť pitvy je daná stavom tela, čím neskoršie po smrti sa k telu pitvajúci lekár dostane, tým v horšom stave telo je. Keď je telo v štádiu pokročilého rozkladu, niekedy sa nedá povedať, čo bola príčina smrti, lebo orgány sú tak zmenené, že mikroskopicky zistíte len základné štruktúry. Viete však povedať, či tam je nejaká hrubá známka násilia alebo nie. Takže áno, niekedy sa to vyriešiť dá, no niekedy sa nedá. Sú prípady, keď aj po pitve môže byť pitevný záver príčina smrti neznáma. Nás však naši učitelia učili a my tiež našich mladších kolegov učíme, že najdôležitejší je popis nálezu. Keď urobíte dobrý popis nálezu, tak sa k nemu dá vrátiť aj po 20, aj po 50 rokoch a s novými poznatkami sa dá nález prehodnotiť. A ak naberiete dostatočné množstvo biologického materiálu, viete urobiť toxikologické vyšetrenie, viete vylúčiť príčinu smrti vo forme otravy, mikroskopickým vyšetrením viete zistiť prejavy ochorenia na mikroskopickej úrovni. Teraz sú možnosti na úrovni molekulárnej genetiky, keď viete zistiť aj enzýmovú poruchu, ktorá by mohla spôsobiť smrť.
Čo všetko sa vyšetruje počas pitvy?
Pitvu máte ako skladačku, pitva nie je len to, že zoberiem nôž a pozriem všetky telesné dutiny, lebečnú dutinu, hrudnú, brušnú, ale závisí to aj od typu prípadu. Zakaždým sa vyšetria všetky vnútorné orgány a podľa typu prípadu sa dopĺňajú prípadné ďalšie vyšetrenia. Na súdnom lekárstve je štandardom vyšetrenie alkoholu a odobratie biologického materiálu na toxikológiu. Materiál na toxikológiu nemusím hneď vyšetriť, ale keď naberiem dostatočné množstvo a uchovám ho, tak si vyšetrenie môžem objednať alebo povedať v laboratóriu – urobte mi také a také vyšetrenie, lebo zatiaľ nemám príčinu smrti. Pri pitve vizuálne hodnotím nález, teda chorobné alebo násilné zmeny. Ak mám podozrenie, že došlo k násiliu, viem prepitvať každú časť tela. Pitva je svojím charakterom unikátna deštruktívna metóda, ktorá nie je v súčasnosti nahraditeľná. Sú síce vyvinuté metódy, napríklad vo Švajčiarsku existuje projekt Virtopsy, v ktorom sa telo dá na cétečko a posmrtne sa urobí sa vyšetrenie, ale niekedy je lepšie si telo pozrieť. Možno toto bude niekedy štandard aj u nás, ale teraz sme radi, keď máme na našich súdnolekárskych pracoviskách fungujúce röntgeny.
Pri pitve sa automaticky vyšetruje alkohol, jed, otrava?
Pri každej pitve existuje štandardný postup. Zisťovanie koncentrácie alkoholu je súčasťou štandardného pitevného postupu. Samozrejme, keď niekto umrie po troch mesiacoch v nemocnici po dopravnej nehode, táto vzorka je irelevantná, ak je otázka týkajúca sa alkoholu v čase nehody. Napriek tomu sa biologický materiál odoberie.
Môžu byť aj pitvy „zbabrané operácie“?
Kdekoľvek je ľudský faktor, môže dôjsť k zlyhaniu, napríklad zlyhá zručnosť operatéra, môže zlyhať technika a v extrémne vzácnych prípadoch to môže byť spôsobené aj inými príčinami.
Registrujete vyšší počet prípadov s dekubitmi?
Sú typy pacientov, u ktorých dekubity môžu vzniknúť pri akejkoľvek starostlivosti. Ak je pacient v starostlivosti príbuzných, je tam asi väčšia motivácia ako na nejakých nemocničných oddeleniach, pri ktorých je veľký počet a veľká obrátkovosť pacientov, a je tam nedostatočný počet personálu. Dekubitom sa za istých okolností nedá vôbec zabrániť. Treba však urobiť všetko pre to, aby nevznikli, a ak vzniknú, treba ich liečiť.
Ožil vám niekedy niekto na stole?
Môžem spoľahlivo garantovať, že všetci moji pacienti na pitevnom stole sú spoľahlivo mŕtvi.
Zažili ste nejaký zaujímavý prípad?
Zažil som kopu zaujímavých prípadov, problém je, že tie skutočne zaujímavé sú pokryté mlčanlivosťou. Ale taká humorná príhoda je, že som sa v noci v absolútnej tme stratil s výjazdom vráždárov, pohrebnou službou v lese uprostred Bratislavy.
Aj s mŕtvolou?
Áno, aj tá sa s nami stratila.
Už ste spomínali nedostatok materiálu. Čo sa týka ľudí, máme ich na Slovensku dostatok?
Nie sme práve atraktívny odbor, ale sme odbor veľmi zaujímavý a myslím si, že máme celkom dobrý dorast.
Aký máte názor na eutanáziu?
Môj názor na eutanáziu je všeobecne známy, ja som za.
Môže nastať situácia na Slovensku, že by bola legalizovaná?
Eutanázia na Slovensku nehrozí vzhľadom na spoločenské pomery.
V zahraničí je legálna v Holandsku, vo Švajčiarsku...
Vo Švajčiarsku nie je legalizovaná eutanázia, ale nie je trestná asistovaná samovražda, pomoc pri samovražde.
Aký je v tom rozdiel?
Pomoc pri samovražde napríklad na Slovensku je trestná, to znamená, že keď niekto niekoho pohne k samovražde alebo mu pri samovražde pomáha a dôjde aspoň k pokusu, dopúšťa sa trestného činu. Vo Švajčiarsku majú také zvláštne ustanovenie v trestnom zákone, že nie je to trestný čin, pokiaľ ten, ktorý tú pomoc poskytol, nemá z toho finančno-materiálny prospech. Eutanázia je legálna aj v niektorých amerických štátoch ako Oregon, Washington a v Európe je legálna ešte v Belgicku.
Je možné dosiahnuť právnu zodpovednosť liečiteľov, ktorí poskytujú homeopatickú liečbu?
Aj liečitelia sa dajú postihnúť, je to síce problematické, ale je to možné cez paragraf 162 trestného zákona. Čiže je možné postihnúť ich, ale je to rádovo zložitejšie ako v prípade zdravotníckych pracovníkov. Čo sa týka homeopatie, mám z nej istú obavu...
Až tak?
Princípom homeopatie je, že máte niečo, a to zrieďujete, zrieďujete a nakoniec všetka voda, ktorá je na Zemi, sú de facto iba zriedené splašky.
Aj tak sa jej celkom darí...
Ľudia sú hlúpi, to sú také riedenia, že tam možno nie je ani jedna molekula účinnej látky. A pamäť vody, čo má byť princíp homeopatie, je minimálne od vynálezu splachovacích záchodov vec, ktorej sa strašne bojím.
Aká je možnosť ochrany lekára, keď pacient odmieta štandardnú liečbu a má záujem o homeopatiká?
Je presvedčivo dokázané, že homeopatia nefunguje.
V ambulancii je rodič, asertívna matka a svojmu dieťaťu nechce dať nič z toho, čo lekár navrhne či predpíše, a lekár s ňou nevie pohnúť. Aké možnosti má lekár?
Ak rodič koná proti záujmu svojho dieťaťa, vždy je možnosť informovať príslušné orgány sociálno-právnej ochrany. Zdravotnícke zariadenie i lekár môžu podať návrh na súd, ktorý svojím rozhodnutím nahradí prejav vôle pri informovanom súhlase. Dovtedy možno vykonať iba to, čo je potrebné na záchranu života dieťaťa, vrátene transfúzie krvi, ak je potrebná.
A ak ide o dospelého?
Dospelý človek, ktorý je plne spôsobilý na právne úkony, má právo dobrovoľne spáchať samovraždu odmietnutím akejkoľvek liečby, alebo má právo rozhodnúť sa, že sa chce liečiť alternatívne. Pričom alternatívne znamená vždy zle.
Aký máte názor na domáce pôrody?
Ak by sa ma ako právnika spýtal ktorýkoľvek lekár, či mu odporučím asistovať pri domácom pôrode, moja odpoveď bude jednoznačná – nie. Domáci pôrod môže mať isté pozitíva, ale na druhej strane má aj isté riziká. Domáci pôrod, ak je nekomplikovaný, môže prebehnúť perfektne, ale v prípade, ak dôjde ku komplikáciám, strácame čas, lebo treba zavolať sanitku, ktorá musí prísť na miesto, zdravotníci sa musia dostať k rodičke a dieťaťu, dať ju do sanitky a odviezť do príslušného zdravotníckeho zariadenia. Ak sa toto stane v nemocnici, nemusíte volať sanitku, máte všetko na mieste. Ak pri domácom pôrode dôjde k ruptúre maternice, ten, čo je pri pôrode, by mal urobiť iba jednu vec – to dať rodičku do vane, aby krv nepretiekla cez podlahu k susedom o poschodie nižšie. Čiže moja rada pre lekárov znie: radšej sa vyhnúť plánovaným domácim pôrodom. Iná vec je, keď ide o rýchlo prebiehajúci pôrod a niet inej možnosti.
Lekári sú proti, ale sestry sú za...
Rodilo sa v domácich podmienkach dlhé storočia a tisícročia, ale treba povedať, aká bola vtedy novorodenecká úmrtnosť. Všetko má svoje benefity a riziká, aj domáci pôrod. A ak rodička akceptuje riziko, že jej dieťa môže umrieť, alebo že ona môže umrieť na inak odvrátiteľnú a riešiteľnú komplikáciu, tak je si sama strojcom svojho šťastia.
Ako je to s informovaným súhlasom na Slovensku?
Prakticky neexistuje zdravotnícke zariadenie, ktoré by malo informovaný súhlas urobený dobre. V zahraničí vám namiesto informovaného súhlasu môžu ponúknuť mnohostranové formuláre. U nás je často použitá floskula – pacient informovaný súhlasí, len to nespĺňa zákonné náležitosti toho, čo informovaný súhlas podľa zákona má byť. Má to byť vedomé a informované rozhodnutie na základe predchádzajúceho poučenia alebo jeho odmietnutia.
Mal by byť pri každom výkone?
Samozrejme. Výkon je najmenšia jednotka, zákrok môže pozostávať z viacerých výkonov, čiže keď ideme robiť operáciu, malo by byť poučenie o anestézii, o samotnej operácii, rizikách operácie, komplikáciách, o možných alternatívach. Účelom informovaného súhlasu je, aby sa pacient informovane spolupodieľal na rozhodovaní o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Avšak keď máte ambulanciu, kde máte 80 pacientov na deň, snažíte sa ako-tak liečiť a zarobiť aspoň na prevádzku ambulancie a plat personálu. Keby ste mali informovaný súhlas robiť tak, ako to zákon vyžaduje, nemôžete mať 80 pacientov. Dokonca, keď máte podpísaný formulár, ja ako právnik ho viem spochybniť, lebo keď máte 30 sekúnd na podpis formulára s 15 stranami, je jasné, že to nemáte šancu prejsť. Informovaný súhlas je veľmi problematická oblasť.
V Bratislave je momentálne výstava mŕtvych tiel, niektorí sú proti výstave, niektorým neprekáža. Na Slovensku bol aj kanadský právnik David Matas, ktorý roky bojuje za zákaz výstavy... Aký máte k výstave postoj?
Do istej miery sa dá akceptovať, že to môže mať didaktický podtón, na druhej strane v súčasnosti sú už aj iné možnosti, máme 3D tlač a podobne. Treba si uvedomiť, že to, čo tam človek vidí, boli kedysi živí ľudia. Ak človek dá na niečo také súhlas, nie je s tým problém, ak sa ten súhlas nedá jednoznačne preukázať, môže to byť problém z etického a morálneho hľadiska, lebo nevieme, čo sú to za telá. No viem si predstaviť, že pre bežnú populáciu návšteva takejto výstavy môže byť zaujímavá napriek všetkým okolnostiam.
Vo vašej profesii sú ľudia typickí svojím humorom. Poznám napríklad vtip, je lepšie, keď ťa zatvoria, ako keď ťa otvoria... Máte svoj obľúbený?
Zatiaľ som nemal šťastie a nepodarilo sa mi otvoriť na Silvestra Huberta.
Súdne lekárstvo je niekde na pomedzi medicíny a práva, je to taký prirodzený vývoj.
Najskôr ste vyštudovali medicínu?
Áno, medicínu som skončil v 1996, potom som nastúpil na Ústav súdneho lekárstva na lekárskej fakulte a v rámci v prvého roku sme s kolegom dostali nápad ísť študovať právo. Ja som si podal prihlášku, on nie.
Čím vás lákalo súdne lekárstvo? Väčšinou chcú mladí medici pracovať so živými.
Tak ako nešťastím advokáta je klient, nešťastím lekára je pacient. Tí naši sa aspoň nesťažujú. A hlavne súdne lekárstvo je odbor, v ktorom sa dá veľa rozmýšľať, a to je veľmi zaujímavé, nikdy neviete, čo vás čaká na druhý deň. Pri bežných medicínskych odboroch sa veci relatívne často opakujú. Súdny lekár a patológ – je v tom rozdiel?
Je to mierne odlišné. Súdne lekárstvo je jediný odbor medicíny, ktorý vznikol z niečoho iného ako z potreby liečiť. Zaoberá sa posudzovaním vplyvu násilia na ľudský organizmus, či už na živý alebo mŕtvy. Výstupy súdneho lekárstva apriórne smerujú skôr mimo medicíny. Patológia je typický medicínsky odbor. Oba odbory majú rovnakú základnú metódu, tou je pitva alebo mikroskopické vyšetrenie tkanív. Patológia smeruje paradoxne viac k živým, lebo patológ pozerá všetky vzorky, tkanivá, ktoré sa odoberú z ľudského tela, a rozhoduje napríklad o tom, či je nádor zhubný alebo nezhubný, a následne od toho závisí aj spôsob liečby.
Aká je práca súdneho lekára?
Súdny lekár je odborník na posudzovanie násilia na ľudský organizmus, na určovanie príčiny smrti. Našou hlavnou metódou je pitva, jej výstupom je zistenie príčiny smrti a pitevná diagnóza. Na Slovensku sú súdni lekári jednak na Úrade pre dohľad a jednak na lekárskych fakultách, vo väčšine prípadov sú niekde, kde je pitevňa. Súdny lekár môže byť zároveň aj súdnym znalcom. Výstupom znaleckého posudku je odborný názor na otázky, ako napríklad čo bolo príčinou smrti, či na smrti mohla mať účasť iná osoba, akým spôsobom a akým mechanizmom nastala smrť, kedy nastala smrť, aký dlhý čas uplynul od smrti. Podieľame sa aj na identifikácii neznámych tiel, na posudzovaní ovplyvnenia alkoholom u vodiča a podobne.
Keď si zoberiem príklad zo seriálov, je možné zistiť DNA z popola?
Seriály typu C.S.I. sú do istej miery vedecká fantastika, tam máte výsledok z laboratória za 40 minút vrátane vyriešenia prípadu. To je absolútne nereálne. U nás napríklad polícia zápasí s nedostatkom prostriedkov pre forenzné disciplíny, všetky prístroje treba verejne obstarať, treba zohnať chemikálie, pokazí sa vám prístroj a vy dva mesiace stojíte, kým vám objednajú nejakú súčiastku, ktorú musia, samozrejme, vysúťažiť. S mojimi kolegami robíme súdne lekárstvo aj na privátnej báze a vieme si takéto veci vybaviť operatívne, čiže sme v tomto rýchlejší, flexibilnejší ako štát.
Kto môže súdneho lekára ako znalca požiadať o posudok?
Ktokoľvek, či už je to súd, prokuratúra, polícia, hocikto z ulice. Súdny lekár je veľmi špecifický odborník a, samozrejme, veľmi často ho prizývajú na obhliadku zosnulých. V Bratislavskom kraji napríklad obhliadku zosnulých realizujú výlučné súdni lekári alebo lekári, ktorí s tým majú nejaké skúsenosti, čo nie je spravidla situácia v iných krajoch.
Odkedy to takto funguje?
Tu to bola historická tradícia. Veľká pridaná hodnota je v tom, že súdny lekár je odborník, ktorý je kvalifikovaný na posúdenie príčiny smrti. Súdnemu lekárovi sa nestane, že sa na mŕtvolu nepozrie.
Aj to sa stáva?
Na základe niektorých doslova humorných správ, ktoré dostávame z terénu od našich kolegov, ktorí nie sú súdni lekári, viem, že ten človek mŕtvolu ani nemusel vidieť. Mal som v rukách dokument, kde obhliadajúci lekár napísal, že obhliadku robil zo vzdialenosti 15 metrov. Z 15 metrov nevidím žiadny detail, pri prehliadke mŕtveho si jednoducho musím na mŕtvolu siahnuť. Viem o prípade, keď obhliadajúci lekár tiež evidentne nevidel mŕtve telo, lebo pohrebákom bolo čudné, že uprostred čela je diera a zaschnutá krv, napokon sa ukázalo, že ide o priestrel. Súdny lekár je odborník, ktorý je celým svojím praktickým, vedeckým a odborným zameraním vedený na posudzovanie príčin smrti. Pri obhliadke vie najlepšie povedať, že či ide o úmrtie chorobného alebo násilného charakteru. Násilné úmrtie je nielen vtedy, keď má na ňom účasť druhá osoba, násilné úmrtie je aj dopravná nehoda, samovražda, otrava a podobne.
Spomínaný systém vykonávania obhliadok v Bratislavskom kraji sa neplánuje rozšíriť aj do iných krajov?
Teraz je v legislatívnom konaní pomerne potmehúdsky návrh zákona, ktorý vychádza z predstavy, že keď dáte obhliadajúcim lekárom viac peňazí, budú obhliadky kvalitnejšie. Garantujem vám, že to sú dve veci, ktoré spolu absolútne nesúvisia. Či lekár dostane za obhliadku 9,75 alebo 40 eur, pokiaľ na to bude kašlať, tak obhliadku odflákne rovnakým spôsobom, iba za viac peňazí. Keď máte plnú čakáreň, samozrejme, prednosť majú živí a idea, že mŕtvi majú byť do dvoch hodín obhliadnutí, je nereálna. Keď sa nenariadi pitva, stáva sa, že niektorí si nechávajú nebožtíka po obhliadke v byte ešte do druhého dňa, kým zavolajú pohrebnú službu. Preto to, čo je primeraná lehota, ťažko povedať. V Bratislavskom kraji máme dlhodobú skúsenosť, že na celý kraj stačí jedna posádka, jeden šofér, jeden lekár.
Aj správy sú validnejšie...
Mám dôvodné podozrenie, že veľa obhliadok je strašným spôsobom odfláknutých. Keď si ich robíme sami, viem, že sa na mojich kolegov môžem spoľahnúť, že nepošlú prípad, ktorý na pitvu nepatrí, a že nepochovajú prípad, ktorý treba odpitvať. Toto sa v rámci Bratislavského kraja dá zagarantovať.
Nestáva sa niekedy v prípade samovrážd, že príbuzní naliehajú na obhliadajúceho, aby nenapísal do správy, že ide o samovraždu?
Medzi kolegami máme zásadu, že ak ide o samovraždu, musíme mať istotu, že naozaj ide o samovraždu. Ak je to pád z výšky a nie je tam list na rozlúčku, nemám istotu, či to je alebo nie je samovražda. Pre mňa je to násilné úmrtie, ktoré vždy pošlem na pitvu. Zároveň každé podozrenie na násilné úmrtie prešetruje polícia. Mne nikto nemôže hovoriť, čo napíšem do listu o prehliadke mŕtveho. Keď mám podozrenie, že ide o násilné úmrtie, pošlem telo na pitvu bez ohľadu na to, čo si myslia príbuzní. Príbuzní do tohto nemajú čo hovoriť, maximálne môžu obhliadajúceho lekára požiadať, aby telo poslal na pitvu. Súčasne každý obhliadajúci lekár môže byť aj psychológ, napríklad, keď existuje podozrenie, že došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, príbuzným sa má vysvetliť, že bez pitvy nemajú žiadny dôkaz o tom, čo bolo príčinou smrti. Bez pitvy absolútne nemá zmysel hovoriť o nejakom pochybení zdravotníckych pracovníkov. Iba pitvou sa dá zistiť skutočná príčina smrti.
Nariadenie pitvy závisí od obhliadajúceho lekára?
Pitva závisí od rozhodnutia prehliadajúceho lekára, čiže keď povie, že je dôvod na pitvu, pitva musí byť vykonaná. Koniec koncov, naša zákonná úprava je taká, že keď prehliadajúci lekár nenariadi pitvu vtedy, keď podľa zákona má byť nariadená, môže dostať sankciu.
Pitva vždy vyrieši príčinu úmrtia?
Výťažnosť pitvy je daná stavom tela, čím neskoršie po smrti sa k telu pitvajúci lekár dostane, tým v horšom stave telo je. Keď je telo v štádiu pokročilého rozkladu, niekedy sa nedá povedať, čo bola príčina smrti, lebo orgány sú tak zmenené, že mikroskopicky zistíte len základné štruktúry. Viete však povedať, či tam je nejaká hrubá známka násilia alebo nie. Takže áno, niekedy sa to vyriešiť dá, no niekedy sa nedá. Sú prípady, keď aj po pitve môže byť pitevný záver príčina smrti neznáma. Nás však naši učitelia učili a my tiež našich mladších kolegov učíme, že najdôležitejší je popis nálezu. Keď urobíte dobrý popis nálezu, tak sa k nemu dá vrátiť aj po 20, aj po 50 rokoch a s novými poznatkami sa dá nález prehodnotiť. A ak naberiete dostatočné množstvo biologického materiálu, viete urobiť toxikologické vyšetrenie, viete vylúčiť príčinu smrti vo forme otravy, mikroskopickým vyšetrením viete zistiť prejavy ochorenia na mikroskopickej úrovni. Teraz sú možnosti na úrovni molekulárnej genetiky, keď viete zistiť aj enzýmovú poruchu, ktorá by mohla spôsobiť smrť.
Čo všetko sa vyšetruje počas pitvy?
Pitvu máte ako skladačku, pitva nie je len to, že zoberiem nôž a pozriem všetky telesné dutiny, lebečnú dutinu, hrudnú, brušnú, ale závisí to aj od typu prípadu. Zakaždým sa vyšetria všetky vnútorné orgány a podľa typu prípadu sa dopĺňajú prípadné ďalšie vyšetrenia. Na súdnom lekárstve je štandardom vyšetrenie alkoholu a odobratie biologického materiálu na toxikológiu. Materiál na toxikológiu nemusím hneď vyšetriť, ale keď naberiem dostatočné množstvo a uchovám ho, tak si vyšetrenie môžem objednať alebo povedať v laboratóriu – urobte mi také a také vyšetrenie, lebo zatiaľ nemám príčinu smrti. Pri pitve vizuálne hodnotím nález, teda chorobné alebo násilné zmeny. Ak mám podozrenie, že došlo k násiliu, viem prepitvať každú časť tela. Pitva je svojím charakterom unikátna deštruktívna metóda, ktorá nie je v súčasnosti nahraditeľná. Sú síce vyvinuté metódy, napríklad vo Švajčiarsku existuje projekt Virtopsy, v ktorom sa telo dá na cétečko a posmrtne sa urobí sa vyšetrenie, ale niekedy je lepšie si telo pozrieť. Možno toto bude niekedy štandard aj u nás, ale teraz sme radi, keď máme na našich súdnolekárskych pracoviskách fungujúce röntgeny.
Pri pitve sa automaticky vyšetruje alkohol, jed, otrava?
Pri každej pitve existuje štandardný postup. Zisťovanie koncentrácie alkoholu je súčasťou štandardného pitevného postupu. Samozrejme, keď niekto umrie po troch mesiacoch v nemocnici po dopravnej nehode, táto vzorka je irelevantná, ak je otázka týkajúca sa alkoholu v čase nehody. Napriek tomu sa biologický materiál odoberie.
Môžu byť aj pitvy „zbabrané operácie“?
Kdekoľvek je ľudský faktor, môže dôjsť k zlyhaniu, napríklad zlyhá zručnosť operatéra, môže zlyhať technika a v extrémne vzácnych prípadoch to môže byť spôsobené aj inými príčinami.
Registrujete vyšší počet prípadov s dekubitmi?
Sú typy pacientov, u ktorých dekubity môžu vzniknúť pri akejkoľvek starostlivosti. Ak je pacient v starostlivosti príbuzných, je tam asi väčšia motivácia ako na nejakých nemocničných oddeleniach, pri ktorých je veľký počet a veľká obrátkovosť pacientov, a je tam nedostatočný počet personálu. Dekubitom sa za istých okolností nedá vôbec zabrániť. Treba však urobiť všetko pre to, aby nevznikli, a ak vzniknú, treba ich liečiť.
Ožil vám niekedy niekto na stole?
Môžem spoľahlivo garantovať, že všetci moji pacienti na pitevnom stole sú spoľahlivo mŕtvi.
Zažili ste nejaký zaujímavý prípad?
Zažil som kopu zaujímavých prípadov, problém je, že tie skutočne zaujímavé sú pokryté mlčanlivosťou. Ale taká humorná príhoda je, že som sa v noci v absolútnej tme stratil s výjazdom vráždárov, pohrebnou službou v lese uprostred Bratislavy.
Aj s mŕtvolou?
Áno, aj tá sa s nami stratila.
Už ste spomínali nedostatok materiálu. Čo sa týka ľudí, máme ich na Slovensku dostatok?
Nie sme práve atraktívny odbor, ale sme odbor veľmi zaujímavý a myslím si, že máme celkom dobrý dorast.
Aký máte názor na eutanáziu?
Môj názor na eutanáziu je všeobecne známy, ja som za.
Môže nastať situácia na Slovensku, že by bola legalizovaná?
Eutanázia na Slovensku nehrozí vzhľadom na spoločenské pomery.
V zahraničí je legálna v Holandsku, vo Švajčiarsku...
Vo Švajčiarsku nie je legalizovaná eutanázia, ale nie je trestná asistovaná samovražda, pomoc pri samovražde.
Aký je v tom rozdiel?
Pomoc pri samovražde napríklad na Slovensku je trestná, to znamená, že keď niekto niekoho pohne k samovražde alebo mu pri samovražde pomáha a dôjde aspoň k pokusu, dopúšťa sa trestného činu. Vo Švajčiarsku majú také zvláštne ustanovenie v trestnom zákone, že nie je to trestný čin, pokiaľ ten, ktorý tú pomoc poskytol, nemá z toho finančno-materiálny prospech. Eutanázia je legálna aj v niektorých amerických štátoch ako Oregon, Washington a v Európe je legálna ešte v Belgicku.
Je možné dosiahnuť právnu zodpovednosť liečiteľov, ktorí poskytujú homeopatickú liečbu?
Aj liečitelia sa dajú postihnúť, je to síce problematické, ale je to možné cez paragraf 162 trestného zákona. Čiže je možné postihnúť ich, ale je to rádovo zložitejšie ako v prípade zdravotníckych pracovníkov. Čo sa týka homeopatie, mám z nej istú obavu...
Až tak?
Princípom homeopatie je, že máte niečo, a to zrieďujete, zrieďujete a nakoniec všetka voda, ktorá je na Zemi, sú de facto iba zriedené splašky.
Aj tak sa jej celkom darí...
Ľudia sú hlúpi, to sú také riedenia, že tam možno nie je ani jedna molekula účinnej látky. A pamäť vody, čo má byť princíp homeopatie, je minimálne od vynálezu splachovacích záchodov vec, ktorej sa strašne bojím.
Aká je možnosť ochrany lekára, keď pacient odmieta štandardnú liečbu a má záujem o homeopatiká?
Je presvedčivo dokázané, že homeopatia nefunguje.
V ambulancii je rodič, asertívna matka a svojmu dieťaťu nechce dať nič z toho, čo lekár navrhne či predpíše, a lekár s ňou nevie pohnúť. Aké možnosti má lekár?
Ak rodič koná proti záujmu svojho dieťaťa, vždy je možnosť informovať príslušné orgány sociálno-právnej ochrany. Zdravotnícke zariadenie i lekár môžu podať návrh na súd, ktorý svojím rozhodnutím nahradí prejav vôle pri informovanom súhlase. Dovtedy možno vykonať iba to, čo je potrebné na záchranu života dieťaťa, vrátene transfúzie krvi, ak je potrebná.
A ak ide o dospelého?
Dospelý človek, ktorý je plne spôsobilý na právne úkony, má právo dobrovoľne spáchať samovraždu odmietnutím akejkoľvek liečby, alebo má právo rozhodnúť sa, že sa chce liečiť alternatívne. Pričom alternatívne znamená vždy zle.
Aký máte názor na domáce pôrody?
Ak by sa ma ako právnika spýtal ktorýkoľvek lekár, či mu odporučím asistovať pri domácom pôrode, moja odpoveď bude jednoznačná – nie. Domáci pôrod môže mať isté pozitíva, ale na druhej strane má aj isté riziká. Domáci pôrod, ak je nekomplikovaný, môže prebehnúť perfektne, ale v prípade, ak dôjde ku komplikáciám, strácame čas, lebo treba zavolať sanitku, ktorá musí prísť na miesto, zdravotníci sa musia dostať k rodičke a dieťaťu, dať ju do sanitky a odviezť do príslušného zdravotníckeho zariadenia. Ak sa toto stane v nemocnici, nemusíte volať sanitku, máte všetko na mieste. Ak pri domácom pôrode dôjde k ruptúre maternice, ten, čo je pri pôrode, by mal urobiť iba jednu vec – to dať rodičku do vane, aby krv nepretiekla cez podlahu k susedom o poschodie nižšie. Čiže moja rada pre lekárov znie: radšej sa vyhnúť plánovaným domácim pôrodom. Iná vec je, keď ide o rýchlo prebiehajúci pôrod a niet inej možnosti.
Lekári sú proti, ale sestry sú za...
Rodilo sa v domácich podmienkach dlhé storočia a tisícročia, ale treba povedať, aká bola vtedy novorodenecká úmrtnosť. Všetko má svoje benefity a riziká, aj domáci pôrod. A ak rodička akceptuje riziko, že jej dieťa môže umrieť, alebo že ona môže umrieť na inak odvrátiteľnú a riešiteľnú komplikáciu, tak je si sama strojcom svojho šťastia.
Ako je to s informovaným súhlasom na Slovensku?
Prakticky neexistuje zdravotnícke zariadenie, ktoré by malo informovaný súhlas urobený dobre. V zahraničí vám namiesto informovaného súhlasu môžu ponúknuť mnohostranové formuláre. U nás je často použitá floskula – pacient informovaný súhlasí, len to nespĺňa zákonné náležitosti toho, čo informovaný súhlas podľa zákona má byť. Má to byť vedomé a informované rozhodnutie na základe predchádzajúceho poučenia alebo jeho odmietnutia.
Mal by byť pri každom výkone?
Samozrejme. Výkon je najmenšia jednotka, zákrok môže pozostávať z viacerých výkonov, čiže keď ideme robiť operáciu, malo by byť poučenie o anestézii, o samotnej operácii, rizikách operácie, komplikáciách, o možných alternatívach. Účelom informovaného súhlasu je, aby sa pacient informovane spolupodieľal na rozhodovaní o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Avšak keď máte ambulanciu, kde máte 80 pacientov na deň, snažíte sa ako-tak liečiť a zarobiť aspoň na prevádzku ambulancie a plat personálu. Keby ste mali informovaný súhlas robiť tak, ako to zákon vyžaduje, nemôžete mať 80 pacientov. Dokonca, keď máte podpísaný formulár, ja ako právnik ho viem spochybniť, lebo keď máte 30 sekúnd na podpis formulára s 15 stranami, je jasné, že to nemáte šancu prejsť. Informovaný súhlas je veľmi problematická oblasť.
V Bratislave je momentálne výstava mŕtvych tiel, niektorí sú proti výstave, niektorým neprekáža. Na Slovensku bol aj kanadský právnik David Matas, ktorý roky bojuje za zákaz výstavy... Aký máte k výstave postoj?
Do istej miery sa dá akceptovať, že to môže mať didaktický podtón, na druhej strane v súčasnosti sú už aj iné možnosti, máme 3D tlač a podobne. Treba si uvedomiť, že to, čo tam človek vidí, boli kedysi živí ľudia. Ak človek dá na niečo také súhlas, nie je s tým problém, ak sa ten súhlas nedá jednoznačne preukázať, môže to byť problém z etického a morálneho hľadiska, lebo nevieme, čo sú to za telá. No viem si predstaviť, že pre bežnú populáciu návšteva takejto výstavy môže byť zaujímavá napriek všetkým okolnostiam.
Vo vašej profesii sú ľudia typickí svojím humorom. Poznám napríklad vtip, je lepšie, keď ťa zatvoria, ako keď ťa otvoria... Máte svoj obľúbený?
Zatiaľ som nemal šťastie a nepodarilo sa mi otvoriť na Silvestra Huberta.