Má to pomôcť zabrániť šíreniu baktérií odolných voči antibiotikám. V rozhovore pre Lidové Noviny to povedal litovský eurokomisár pre zdravie Vytenis Andriukaitis.
Jednou z priorít Európskej komisie je boj s antibiotickou rezistenciou, teda s baktériami odolnými voči antibiotikám. Ako vážna je to hrozba pre Európu?
Vysvetlím to na reálnom príklade. Gen MCR-1, vďaka ktorému si baktérie vytvárajú odolnosť na kolistín, čo je antibiotikum poslednej záchrany pre niektoré extrémne rezistentné infekcie, sa najprv objavil v Južnej Amerike. Asi pred 18 mesiacmi. Chvíľu bolo ticho a potom sa znovu vynoril v Ázii, po asi šiestich mesiacoch. Onedlho sa objavil v USA a teraz už ho máme aj v EÚ.
Ako je možné, že sa baktérie šíria po svete tak rýchlo?
To je prosté. Svet sa v posledných 20 rokoch výrazne premenil, Európska únia je veľmi otvorená. Ľudia, tovar, zvieratá, rastliny a jedlo teraz veľmi intenzívne cestujú. Predstavte si, koľko ľudí je v tejto chvíli na ceste medzi Fínskom a Lisabonom. To je úplne iná situácia ako pred 40 rokmi - keď všade boli hranice a hraničné kontroly - a vytvára mnoho príležitostí k šíreniu baktérií z jednej krajiny do druhej.
Je cestovanie jediný dôvod, prečo sa dnes odolné baktérie stávajú celosvetovou hrozbou?
Existujú ešte ďalšie dve príčiny. Jednou je environmentálna situácia. Klimatická zmena dnes pôsobí obrovské zmeny v mikrobiologickej sfére. Nielen medzi baktériami, ale aj vírusmi a parazitmi, čo vytvára veľa nových problémov. Druhou je potom absolútne odlišná ekologická situácia. Máme veľmi vyvinuté poľnohospodárske technológie, ktoré nám umožňujú chovať na jednom poľnohospodárskom statku desaťtisíce ošípaných, sliepok alebo kráv. Potom je však šírenie baktérií a chorôb veľmi jednoduché.
Nakoľko už odolné baktérie predstavujú hrozbu pre Európu?
Vlani zomrelo v EÚ na antibiotickú rezistenciu 25 000 ľudí. Ale v novinách sa o nich nepíše palcovými titulkami, hoci je to oveľa viac obetí, než koľko si vyžiadal konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Máme totiž problémy s nemocničnými infekciami. Sú tiež veľké tlaky na predpisovanie antibiotík, aj keď má pacient iba horúčku alebo nachladnutie.
Ako na hrozbu EÚ reaguje?
Začali sme proti tomu bojovať už asbartošeki pred 15 rokmi. Predovšetkým sme zaviedli v EÚ zákaz používania antibiotík v poľnohospodárstve ako stimulátorov rastu. Ten platí už viac ako 11 rokov. Nedávno sme predstavili legislatívu, v ktorej zavádzame ďalšie obmedzenia pre použitie antibiotík vo zvieracích chovoch. Samozrejme vidíme možnosť aj v tom, že sa nedovolí používanie niektorých antibiotík, ktoré sa budú môcť predpisovať iba ľuďom. Taktiež presadzujeme, aby nebolo možné kúpiť antibiotiká bez predpisu, aj keď nie všetky krajiny sa tým riadia. A teraz, keď hodnotíme súčasnú situáciu, vidíme, že zase potrebujeme pokročiť ďalej. Uvedomujeme si totiž, že musíme monitorovať environmentálnu situáciu.
Čo si pod tým predstaviť?
Dnes nikto nevie, aké množstvo antibiotík sa dostáva močom do odpadových vôd. Nikto nevie, čo sa deje rybám, mikroorganizmom a životnému prostrediu, keď vypúšťame odpadovú vodu so zvyškami antibiotík. Rozhodli sme sa preto vyzvať členské štáty, nech monitorujú situáciu v okolí veľkých miest, veľkých poľnohospodárskych statkov či veľkých nemocníc. Potrebujeme sledovať zmeny v mikroorganizmoch. Nový antimikrobiálny akčný plán preto obsahuje tri piliere: veterinárne, humánne a environmentálne. Vytvorili sme už v minulosti odporúčané postupy pre správne užívanie antibiotík v humánnej aj veterinárnej medicíne. Teraz chceme získať indikátory a postupy pre vytvorenie systému, ktorý bude užívanie antibiotík sledovať a mapovať ich vplyv na životné prostredie.
Je známe, že ľudia často užívajú antibiotiká nesprávne. Je to veľký problém v krajinách EÚ?
Veľkou výzvou je hlavne predaj antibiotík na internete, teda bez kontroly a bez predpisu. Ľudia si často sami ordinujú antibiotiká, a nevedia, ako ich používať. Majú horúčku, tak si otvoria Google a antibiotiká si kúpia. Pritom nie je dobré ich užívať, keď má človek virózu, pretože na vírusy nezaberajú. Zlé je tiež, keď ľudia antibiotiká nedoberú. Vysadia ich po pár dňoch, pretože sa už cítia lepšie. Vinou toho sa ale ich baktérie stávajú voči antibiotikám odolnými.
Je známe, že v južných štátoch EÚ, Taliansku a Grécku, je viac rezistentných baktérií než v severných štátoch. Môžete túto situáciu v jednotlivých krajinách porovnať?
To ale nejde porovnávať. Je to totiž veľmi komplexná situácia a závisí od mnohých faktorov. Vezmite si napríklad produkciu mäsa. Viete, koľko fariem majú v Holandsku? Chovajú desiatku miliónov kráv na malom území. To sa nedá porovnávať s inými krajinami. Navyše dnes veľmi nezáleží na tom, kde sa táto baktéria konkrétne nachádza. Každý môže cestovať do Grécka, napríklad na Rhodos, a priviesť si odolnú baktériu ako nechcený suvenír.
A ako teda chce Európska komisia boj s antibiotickou rezistenciou vlastne riadiť?
Je potrebné hľadať rozumnú mieru v užívaní antibiotík. Racionálne je poznať poľnohospodársky sektor v konkrétnej krajine a sledovať, ako v ňom využívajú antibiotiká. Potom môžeme hľadať spôsoby, ako ich využitie redukovať.
Líšia sa veľmi jednotlivé členské štáty EÚ v prístupe k antibiotikám?
Áno, kultúrne tradície hrajú dôležitú úlohu. V Rumunsku alebo Litve ľudia antibiotiká užívajú veľmi radi. V Holandsku nie, tam majú oveľa rozumnejší prístup. A potom ide o technológie a vybavenie. Niektoré krajiny používajú rýchle diagnostické testy, ktoré lekárovi pomôžu rozlíšiť bakteriálnu a vírusovú infekciu. Môže potom pacientovi odôvodniť, prečo mu antibiotiká nepredpíše. V niektorých krajinách to ale nie je ľahká vec.
Takže Európska komisia nechystá žiadny spoločný záväzok pre všetky krajiny?
Všeobecný zámer je, že každá krajina musí mať svoj akčný plán, založený na vlastných kritériách. Potom ale môžu použiť spoločnú metodiku a spoločné indikátory. V tejto situácii musíme byť veľmi presní. Ak nie sme pripravení používať reálne inštrumenty, pôjde len o populizmus. Európska komisia bude preto členské štáty žiadať, aby do konca roka 2018 vyvinuli národné akčné plány, ktoré sa budú týkať všetkých troch kľúčových oblastí: veterinárne, humánne a environmentálne.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že sa v laboratóriách pripravuje len málo nových antibiotík. Uvažovali ste o tom, že by sa EÚ zapojila do ich klinického vývoja?
EÚ už to robí. Farmaceutický priemysel pochopiteľne čelí veľkým ťažkostiam, pretože ide o veľmi nákladnú vec. Ak totiž vývoj nového antibiotiká zlyhá, firme môže hroziť bankrot. Potrebujú ekonomický model, ktorý by im umožnil podstupovať také veľké riziko. Preto sa EÚ rozhodla, že zavedie finančné nástroje, ktoré to riziko vyvážia. Venovali sme na vývoj nových antibiotík miliardu eur. Zároveň sa EÚ dohodla s európskou asociáciou inovatívneho farmaceutického priemyslu, že aj firmy vložia do tohto výskumu svoje peniaze. Vďaka tomu je teraz vo vývoji päť nových typov antibiotík. Nikto však zatiaľ nevie, či tieto antibiotiká budú účinné, alebo nie.
Dáva EÚ peniaze aj na iné výskumy, ktoré sa antibiotickej rezistencie týkajú?
Venovali sme časť peňazí na vývoj nových vakcín, ktoré môžu pomôcť tomu, aby sa užívanie antibiotík znížilo. Trebárs očkovanie proti tuberkulóze. Zároveň žiadame zástupcov priemyslu, aby pracovali na vývoji nových typov rýchlych diagnostických testov. Všetci praktickí lekári by ich mali mať k dispozícii. A chceme tiež, aby sa výskum venoval novým typom liečby, ktoré nevyužívajú antibiotiká. Napríklad imunoterapiu, bunkovú terapiu a nanotechnológiám. Na výskum nových typov liečby sa venovalo viac ako štyri miliardy eur. Myslím, že sme na správnej ceste a že to môže situáciu zmeniť.
Čo by sa stalo, keby sa tieto obrovské prostriedky na boj s antibiotickou rezistenciou nevynakladali?
Keby sme neboli pripravení rázne zakročiť, dočkáme sa za desať či dvadsať rokov toho, že bude úplne nemožné využívať modernú chirurgiu alebo napríklad transplantácie. To by bola katastrofa. Dostali by sme sa späť do 19. storočia, kedy antibiotiká neboli známe. Ide skutočne o globálnu hrozbu.
Ľudia si často neuvedomujú, že bez funkčných antibiotík by neboli možné zákroky ako cisárske rezy a náhrady bedrového kĺbu. Podarí sa tento čierny scenár skutočne odvrátiť?
Myslím, že antibiotiká zostanú vždy dôležitým nástrojom medicíny. Pokiaľ ide o budúcnosť, možno hlavne čakať rozvoj nových možností - bunkovej terapie či nanorobotiky. Dnes potrebujeme zmeniť krivku vývoja rezistencie u baktérií, to je naša úloha. Som ale v tomto bode optimistický. Vedecká komunita si je dobre vedomá toho, čo antibiotická rezistencia obnáša. Sme veľmi aktívní a bojujeme s ňou na všetkých úrovniach.