Nový liek, ktorý sa raz za mesiac vpichuje pod kožu, blokuje mozgové receptory, ktoré migrénu spúšťajú. 17. mája ho na využívanie schválil americký liekový úrad Food and Drug Administration.
„Ide o inovatívnu preventívnu liečbu migrény, označovanú ako biologická liečba alebo ochorenie modifikujúca liečba. Ide o podávanie tzv. monoklonálnych protilátok, teda protilátok namierených špecificky proti istej molekule, čím sa zruší jej pôsobenie v chorobnom procese,“ vysvetlil pre HN Science neurológ Zoltán Goldenberg z Univerzitnej nemocnice Bratislava – Nemocnice Staré Mesto.
Liek je určený pre pacientov trpiacich viac ako 4 migrénami za mesiac a podľa jeho informácií by sa mal liek začať predávať na Slovensku od budúceho roka.
„Po 15 rokoch tu máme špecifický liek na migrénu. Je unikátny v tom, že zabráni spusteniu migrenóznych atakov. Ostatné lieky migrénu dokážu len potlačiť,“ uviedol pre iDNES.cz Tomáš Moravec z českej pobočky farmaceutickej spoločnosti, ktorá liek vyvinula a predáva.
Vedci testovali liek 24 týždňov na 955 ľuďoch. Pacientov rozdelili do troch skupín – dvom z nich pravidelne dávali určitú dávku lieku, jedna skupina dostávala placebo. U pacientov s vyššími dávkami sa priemerný počet dní s migrénou znížil z viac ako ôsmich na necelé štyri za mesiac.
Peklo menom migréna
„V prvom rade migréna nie je bolesť hlavy. Je to ochorenie nervovocievneho pôvodu, ktoré sa prejavuje bolesťou hlavy, väčšinou jednostranne lokalizovanou, šíriacou sa postupne na celú oblasť hlavy, sprevádzanou pocitom na vracanie, vracaním, citlivosťou na svetlo alebo zvuk. Začína sa bez predzvestí alebo s predzvesťou, označovanou ako aura, trvajúcou okolo 30 minút, a následne môže trvať 24 až 72 hodín,“ povedal Goldenberg.
Podľa neurológa ju môžu vyprovokovať niektoré potraviny alebo nápoje, u žien môže mať väzbu na menštruačný cyklus, a dá sa vypozorovať aj istá genetická dispozícia – niektorý z rodičov alebo potomkov trpí migrénami. „Spočiatku reaguje na podávanie bežných, voľnopredajných analgetík, postupne však pacienti vyhľadajú pomoc neurológa, ktorý po zdiagnostikovaní predpíše špecifickú liečbu v podobe skupiny liekov nazývaných triptány, ktoré dokážu potlačiť záchvat, ale neznižujú frekvenciu migrén. Pri frekvencii nad 4 – 5 za mesiac je indikovaná preventívna liečba, v súčasnosti betablokátormi alebo antiepileptikami, ktorá má však nízku účinnosť, preto sa výskum sústredil na lieky, ktoré by frekvenciu migrén dokázali účinne znížiť,“ dodal lekár.
Vedci z University of Arizona vďaka výskumu krýs publikovanom v apríli zistili, že ženy trpia migrénami trikrát častejšie ako muži. Dôvody sú nejasné. „Na migrénu pôsobí aj viacero hormonálnych faktorov, preto pozorujeme pokles frekvencie alebo aj ústup migrén u žien pri zmene hormonálneho stavu, napríklad pri tehotenstve alebo po menopauze. Preto aj epidemiologické výskumy ukazujú, že ženy trpia migrénami častejšie,“ uviedol Goldenberg.
„Na základe našich zistení sa domnievame, že ženy sú náchylnejšie na migrénu, pretože väčšie výkyvy pohlavných hormónov vedú k zmenám v hladine látky NHE1,“ vysvetlila pre server BBC výskumná pracovníčka Emily Gallowayová.
Podľa BBC majú niektorí lekári tendenciu ženskú bolesť zľahčovať. V 19. storočí verili, že migréna je poruchou žien z nižších tried. Bolesti hlavy prisudzovali každodennej starostlivosti o domácnosť, nedostatku spánku, dojčeniu a podvýžive. Ženy s migrénami často čelili posmeškom a boli označované za hysterické a neurotické.
Americký neurológ Harold Wolff opísal výrazný rozdiel vo vnímaní mužov a žien s migrénou. Keď mal muž migrénu, ľudia ho často označovali za ctižiadostivého a úspešného. U ženy zmieňovali neprijatie jej ženskej úlohy a problémy so sexom.
Myšlienky na samovraždu
BBC upozornila na niekoľko štúdií, podľa ktorých sa migrény môžu spájať s psychiatrickými chorobami vrátane bipolárnej poruchy. Ľudia s migrénami majú 2,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyskytne úzkostná porucha. U pacientov s depresiou je trikrát vyššie riziko, že niekedy prekonajú migrénový záchvat. Jeden zo šiestich pacientov s migrénou tiež niekedy premýšľa nad samovraždou.
Neurologička Blanka Kykalová z pražskej Nemocnice Na Homolce však tvrdí, že súvislosť migrén a duševných ochorení nie je častá ani významná. „Migréna sa však združuje s úzkosťou, stresom, napätím, a tie môžu byť vyvolávacou príčinou migrény,“ doplnila.
Migréna zostáva jednou z najhoršie financovaných chorôb na svete, hoci sú na jej liečbu potrebné vysoké náklady. „Nezdá sa ako závažná choroba, neohrozuje pacientov na živote. Nie je teda v popredí záujmu. Migrénou však trpí 10 percent populácie, ktorú ničí. Žalostný je tiež počet dní, keď sú pacienti mimo pracovného procesu,“ vysvetlil pre iDNES.cz Josef Bednařík, prednosta Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice Brno.
Pulzujúca bolesť hlavy patrí k najstarším ochoreniam ľudskej rasy. V Egypte sú zdokumentované už v 12. storočí pred naším letopočtom. Skutočný objav migrény sa však pripisuje až gréckemu lekárovi Aretaeovi z Kappadokie, ktorý v druhom storočí presne opísal ich symptómy. Niektorí lekári v histórii odporúčali na liečbu migrény vŕtanie otvorov do lebky, aby z nej unikli zlí duchovia.